Recenze
Road / Road (1972)
K Road som sa dostal krátko po vydaní na CD od Akarmy, niekedy okolo rokov 2003-2004. Dobre som urobil.
Od prvej sekundy po poslednú je jasné, že ide o klasické hard rockové trio, gitarista pozná predovšetkým jeden efekt, a síce kvákadlo. Rytmika väčšinou rinčí ako zimný víchor narážajúci do okien vyhriatych domovov. Spevy sa tvária raz milo, inokedy revú ako by ich z kože drali, slovom, je to klasická záležitosť, ktorá pre staromilcov ako som ja, okamžite topí ľady. Sedem nekompromisných kompozícií si na ploche štyridsiatich minút schuti zaburáca a človek s nimi. Jasné, občas sa ozvú aj akustické nástroje (I’m going down to the country), nechýbajú kombinácie tichých zaviatych pasáží v kombinácii s lavínovými zosuvmi (Mushroom man) a dôjde aj na reminiscencie psychedelických šesťdesiatych rokov (Man dressed in red), dokonca nechýba pokus o nejaké to nevábne odrachotené bubenícke sólo (Friends), ale hlavne ide o tvrdú rockovú záležitosť (I’m trying, Space ship Earth). A priaznivci Black Sabbath sa určite potešia titulnej skladbe Road.
Zo skladieb by som rád osobitne zmienil najdrsnejšiu pecku albumu – Space ship Earth. Už len pre túto nekompromisnú metelicu, kedy kvákajúca gitara sádže jeden rif za druhým a prekladá ich sólami, do toho bubeník vypĺňa každý moment, kedy gitara znie i neznie, basa duní ako ľadovec narážajúci do chatrnej loďky a nad tým všetkým sa ozýva nahalovaný spev, ktorý akoby hynul kdesi vo veterných ozvenách, sa tento album oplatí vlastniť.
Debut cestárov sa vydaril. Je výborný. Iste, nejde o žiadnu premakanú, či nebodaj výnimočnú hudbu, ale je to poctivá rocková nádielka, aké milujem.
» ostatní recenze alba Road - Road
» popis a diskografie skupiny Road