Judas Priest / Rocka Rolla (1974)

Akože ja a Judas Priest, to je pekne divoká kombinácia. Predpokladal som síce, že ich prvé albumy by mohli byť zaujímavé, keďže nová vlna britského heavy metalu ešte neexistovala, bez ohľadu na to som sa o skupinu nezaujímal. Až kým som sa naveľa počiatkom tohto roku nechal obdarovať prvými dvomi albumami. Skladby ako Breaking the law (česká verzia Pedigree Pal od jednej zo súčasných garážových skupín ma však odrovnala, priznávam) či Bullet train, albumy ako British steel a Nostradamus, to všetko mi ku šťastiu nechýba. Čakal som však, že by sa mohlo dostaviť určité uspokojenie nie nepodobné produkcii raných Aerosmith. A naozaj!

A staromilský rifový hard rock sa vskutku vyrúti už od prvých tónov skladby One of the road. V stopkách v refréne gitara splýva so spevom, čo viac si priať. Veselo nablblý rif odštartuje titulnú skladbu Rocka rolla. Je to taká zábavka bez väčších ambícií a tak ju aj vnímam. Zaujímavé na celom albume je to, že prevládajú kratšie skladby, a tým myslím naozaj kratšie. Ťažkotonážna vec Winter nemá ani dve minúty, bubnovo dominantná Deep freeze ani minútu a pol. Isto, spolu s Winter retreat tvoria niečo ako celok, prvý pohľad na booklet však človeka vydesí. Že si v poslednom menovanom slaďáku najprv gitara osve zakvíli po vzore severáku, prekvapí iba tých, čo nikdy nepočuli Hendrixa, ktorý celé toto vytvrdené rockové odvetvie zakladal. Pekne vytvrdená posadená skladba Cheater mi vždy pohladí dušu, aj preto, že v nej zaznie harmonika. Ako cez kopírák (ale bez harmoniky) si to odohrá aj Never satisfied a asi nikoho zo znalcov neprekvapím, keď sa pristavím pri jedinej dlhočiznej skladbe albumu, a síce Run of the mill. Jasné, vybrnkávané intro a následné krehké pohrávanie ju radí do dobových rockových slaďákových opusov, miestami sa pritvrdí, clivota potemnie, sólové blúznenie je dlhšie ako týždeň pred výplatou, ale inak niet čo dodať. Pekná balada. A zvečerieva sa. Temné nálady vyplavuje na povrch ďalšia baladická záležitosť Dying to meet you. Pomerne zvláštne zaradenie skladieb, keď sa ma na to pýtate. Dve dlhé uspávanky po sebe, koho to napadlo. Pravda, od polovice sa dostaví skvelý švih, ale aj tak. Krátke inštrumentálne melodické snenie Caviar and meths nemá chybu (azda len jednu, je prikrátke).

Bonusovka Diamonds and rust je príjemná, živo si uháňa a melodiku by mohla exportovať celosvetovo.

Na rok 1974 žiadna objavná hudba, ale zato je to poctivo odohratý hard rock zo starej školy, a preto 3,5 hviezdy pokojne dopočítam do celého čísla. Aj keď je ďalší album podstatne vyzretejší, je debut svojím spôsobom tým najlepším, čo som od Judas Priest kedy počul.

» ostatní recenze alba Judas Priest - Rocka Rolla
» popis a diskografie skupiny Judas Priest