Jenghiz Khan / Well Cut (1971)

V okamihu, kedy sa tento profil zjavil na progboarde, som tušil, že to je niečo, čo musím mať. Ibaže, na pultoch obchodov sa dielo nepovaľovalo, s objednaním to tiež nebolo práve ružové, nuž okrem obligátneho sťahovania z netu, ktoré slúžilo aspoň ako lákadlo pre výčitky (ej, vidíš, o čo prichádzaš), som Well cut zaradil do kategórie - odsúdené na náhodu. Dvakrát som bol v Bruseli a skúšal nájsť akúkoľvek domácu produkciu. Raz som bol úspešný, v jednom obchode bol znalec, ktorý mi dal svoju adresu, že za nekresťanské eurá dokáže belgické starinky zohnať. Adresu stále mám, ale ceny ma odradili, takže som sa s vidinou tohto i iných diel pomaly lúčil. Ale nie je všetkým dňom koniec. A navzdory tomu, že žijeme v realite, občas sa ocitnem akoby v béčkovej literárnej dráme a náhody sa udejú. Na minuloročnom pražskom koncerte kapely Blackfoot som mal tú česť stáť zoči-voči autorovi profilu i recenzie v jednom. Áno, konfrontácia s Borkom niesla všetky znaky klišé, pozdravy, dary, spoločné promo fotky a tak. Kým ja som zištne priniesol album Žalmanov, Borek nezištne kontroval diskom Jenghiz Khan! Moja vďačnosť sa ešte aj teraz povaľuje po okolí a len vrodená neskromnosť mi nedovoľuje o tom taktne pomlčať. Díky, Borek.

V momente, ako sa ozve dramatický spev, začínam zbystrovať pozornosť. To bude niečo extra. A je, melodramatický hard rockový nástup strieda vybrnkávaná precitlivená medzihra, časom sa pridajú aj iné drsné pasáže, a tak si to skladba Pain šinie až do konca. Príjemná bluesová medzihra Campus A robí akési intro k ťažkotonážnemu kúsku The moderate. A ten je vlastne tiež medzihrou, pokračuje opäť blues Campus B. Dokonca sa z toho na chvíľu stane vytlieskaný nanákaný dialóg. Ako sa na pravovernú hard rockovú partu tých čias patrilo, nechýba koketovanie s krehkými baladami, tu prezentovanými "uriášovskou" náladovkou The lighter. Vzletná hymnická záležitosť sa prevtelila do pomenovania Hard working man. Asi najvďačnejšia skladba albumu sa pýši chytľavými spevmi i vyhrávkami. A chytľavosť si uchováva aj éterický kúsok Mad lover. Pominuteľnosť toho, čo je v našom živote najjemnejšie, zvýrazňuje nasledujúca, finálna a rozvláčna majestátnosť Trip to Paradise. Síce sa na počiatku tvári ako vokálne košatá uspávanka, nedajte sa pomýliť, kapela rýchlo nabehne na dunivé muzicírovanie s určitými akože klasickými motívmi, však to pred nimi skúšali aj takí borci, ako Deep Purple, tak čo. Aby som to skrátil, skladba má prevažne pomalší tiahly tok, motívov je tu viac, než na ľubovoľných troch albumoch akejkoľvek slovenskej populárnej skupiny (pre tých, ktorých toto prirovnanie zmiatlo, vymenujem bárs Elán či No Name) a tým končím, raz počuť je viac než tisíckrát opisovať.

Toto dielo sa počúva samo a nikto (ani vydavatelia, čo toto dielo ignorujú) za ním bránu k poslucháčom nezavrie, je trvalé.

» ostatní recenze alba Jenghiz Khan - Well Cut
» popis a diskografie skupiny Jenghiz Khan