Neon Rose / Dust and rust and... (2000)

K tomuto výberu švédskej hard rockovej skupiny Neon Rose som sa dostal náhodou, vybral som si ho pri prehrabávaní sa v Roxy, aj keď ma odradzovalo gýčové logo kapely, niečo mi hovorilo, že výber hudby z prvej polovice 70. rokov by mohol byť pre mňa tým pravým. A naozaj, okamžite som tejto doske prepadol. Gitarový hard rock bez kompromisov, z ktorého cítiť ducha Deep Purple (pravda, menej klávesového a značne priamočiarejšieho), navyše, rovno z dôb, kedy to ešte danou hudbou autenticky žilo, tomu ťažko odolať.

Keďže zostava preteká gitarami, je jasné, že na svoje si prídu klasickí rockeri. Ako to už býva, hudba Neon Rose zastáva dve polohy, buď tvrdo rockuje alebo podmanivo sladí. Úvod i záver obstarávajú ukážky z nikdy nevydaného štvrtého albumu, nahratého v bližšie neurčenej druhej polovici 90. rokov v štúdiu Bennoa Mengarelliho s príznačným názvom Terminator Studios. Skladba Schize love je rázna, The last night on Earth zasa naliehavo baladická, ale i keď sú dobré, myslím si, že tento album by som si nekúpil.

Z debutu (rok 1974) sa na výberovke nachádzajú štyri kúsky, rýchle zastupujú skladby Love rock a Sensation, balady zasa Julia's dream a niekde na polceste je titulná vec Dream of glory and pride. Tá je rozhodne najambicióznejšou skladbou, akú som od skupiny počul, pochodovo ladené pasáže na virbel striedajú baladické temné bôle, rýchle medzihry narúšajú jednotvárnosť a v závere sa pridá gitarové inferno. Na desať minút slušné.

Druhý album pomenovaný výstižne a neoriginálne Two tu má tri zárezy. Spevný kúsok Waiting for a train obsahuje aj pomalé, gitarovo zdvojené, medzihry. Strieda ju hutná záležitosť Is there an Eden, ktorá nemá chybu. Rovnocenne sa delí o miesto s neskutočne počúvateľnou melodickou záležitosťou Bloody welfare, ktorá však vystrkuje rožky ako čert-paroháč-srnec, vyberte si. Bubácka gradácia s nekonečným obohrávaním hmatníkov bez bázne a hany natiahne skladbu kamsi k desiatim minútam a to mám rád.

Každý ďalší album znie priamočiarejšie, dôkazom je aj pätica skladieb z finálneho albumu Reload (1975). Väčšina je z kategórie rýchlych riffoviek, ktoré sa nekompromisne a tvrdo ženú za korisťou. A man's not a man je svižná vecička, ale čo je to oproti besnej naháňačke Night birds. Rozcítená, ale tematicky nevábna balada A smell of death má v sebe aj pomerne unáhlené momenty, takže to moc balada nie je, ale nič to. Realitu nezmeníme. Too long vôbec netrvá príliš dlho, navyše, po nejakom cukrovaní nieto ani pamiatky, toto je šmirgeľ určený na drsné zaobchádzanie a rovnako zameraných poslucháčov. Fajnovo si to šinie aj skladba, ktorá dala tejto kompilácii takmer kompletný názov - Dust and rust. Neuveriteľne znie zborová hulákačka lalalalalá, treba počuť. Inde by to znelo ako blbina, ale tu to fakt sedí ako učiteľka na svojom obľúbenom neobľúbencovi.

Dlho som váhal, či si nekúpiť všetky tri albumy, ale napokon k tomu dodnes nedošlo. Myslím, že som spokojný, keď si chcem vypočuť Neon Rose, je jedno cédéčko tak akurát, čim nechcem odrádzať kompletistov, všetky tri dosky sú viac ako len výborne počúvateľné.

» ostatní recenze alba Neon Rose - Dust and rust and...
» popis a diskografie skupiny Neon Rose