Garybaldi / Nuda (1972)

Garybaldi, načo to tajiť, som si kúpil na základe obalu. Veľa takých nepoznám. O to viac ma prekvapilo, že sa nejednalo o obľúbený art rock ale o... však čítajte ďalej.

Od prvých tónov kvákadlovo zaonačenej gitary musí byť každému jasné, že sa tu na nič nehrá, respektíve, hrá sa na Hendrixa. Maya desnuda kvíli, väzbí, jačí a vôbec, je to hendrixovina ako vyšitá, z talianskeho textu tuším význam slova nuda (a nebude to o tom, že niet čo robiť) a ešte to, že James Brown je sexmachine. Tradičná gitarová pazvuková vsuvka Decomposizione, preludio e pace á la gitara, kombo a väzby otvorí slaďák 26 febbraio 1700. Aj ten akoby vypadol z nejakého session k Electric Ladyland. Meditačné jemno opantáva, ale nebojte sa, ďalší kúsok, L’ultima graziosa, opätovne zaradí do výrazu hluk a kvákadlo. Taliančina z toho robí miestami trhoviskovú záležitosť, ale to nie je výčitka.

Druhú stranu platne zaberá rozsiahla skladba Maretto da Brescia, ktorá sa však prezentuje ako tri skladby po sebe. Akýsi hymnický nástup veští ambície, Goffredo v pomalom tempe chrlí jeden melodramatický motív za druhým, občas sa na jasnej oblohe zjaví chmára a nedá sa prepočuť, že niektoré inštrumentálne medzihry sa hrajú na art rock. Klavír a klávesy tomu výrazne napomáhajú. A psychedelicko-snový opar plynulo pokračuje v úvode medzihry Il giardino del re, ktorá sa opäť nevyhne tu Hendrixovi, tam Lordovi (z Párplov, nie, že niekomu napadne riešiť šľachtické stavy, tobôž fínsku Eurovíziu). A vkusné gitarové trilkovanie nazvané Dolce come sei tu to celé uzavrie.

Nuda - dobrý album pre rozvoj hendrixofílie s netuctovým obalom (preň dávam hviezdu navyše). Hard rock ako remeň.

» ostatní recenze alba Garybaldi - Nuda
» popis a diskografie skupiny Garybaldi