White Stripes, The / The White Stripes (1999)

Prvý album White Stripes som si vypočul kvôli dokumentu It Might Get Loud kde hral Jack White bol tam napríklad aj Jimmy Page. Na gitaru som ho dovtedy v živote nepočul hrať .Keď v dokumente spustil "I Fought Piranhas" dostalo ma to bol som strašne prekvapený do vtedy som si myslel že Jack White patrí do dnešného Indie Rocku ktoré chodia na MTV . Prečo som si to myslel nechápem, tak ale pred tým som ho v živote nepočul.

Podobné skladby som jakživ nepočul. Na jazyk sa mi drie slovo PunkBlues .Cítim tu silne ducha Sona Housa a to som nevycucal z Googla Sona Housa počúvam ( a snažím sa aj hrať) V niektorých skladbách akoby Jack spieval do mikrofónu pre harmoniku čo vydáva ten kyselinový zvuk skvelé. Podmanivé riffy hlučné bicie mňa to hneď chytilo. Výborná coververia Roberta Johnsona Stop Breaking Down, nechýbajú aj slideovačky Suzy Lee ,I Fought Prianhas ani akustika Sugar Never Tasted So Good.

jasných 5 hviezd takýto surový počin zahraný s citom sa len tak nepočuje.

» ostatní recenze alba White Stripes, The - The White Stripes
» popis a diskografie skupiny White Stripes, The