Pink Floyd / A Saucerful of Secrets (1968)

Kde debut skončil, tam A saucerful of secrets pokračuje.

Let there be more light je správne temná náladovka, ktorá dokazuje, že Floydom išli nástupy. Prvýkrát počuť náznaky melodicko-harmonických pasáží, ktoré skupine v budúcnosti pomôžu k sláve. Posmutnelá kotlovka Remember a day je tiež z kategórie príjemných záležitostí, nakoľko je to zásluha prichádzajúceho Davida Gilmoura, respektíve odchádzajúceho Barretta, neviem posúdiť. Melancholické plochy dominujú aj v skladbe Set the controls for the heart of the Sun, zato psychedelický kúsok Corporal Clegg miestami aj rockuje, inokedy je z neho niečo ako dychovka, ťažko povedať, čo si o tom celom má človek myslieť. No nič, je tu závan, z ktorého by fanúšikom Batmana zasvietili očká, Arkham >> odkaz v plnej paráde, tak sa javí psychedélia v titulnej veci A saucerful of secrets fanúšikovi komiksu. Kto čítal Posledný Kravenov lov >> odkaz , čo je príbeh, kedy sa Spider-man musí týždeň vyhrabávať z hrobu, môže získať predstavu, akáže to nálada tomuto zhluku šumov vládne. Chrámový záver je však balzamom na akúkoľvek trýznenú dušu. A pokračuje obroda, akusticko-vzletná baladička See-saw je podmanivá, z toho sa nevykrúti ani záverečná skladba Jugband blues. Raz-dva-tri, odpočítava čosi, čo len sotva možno nazvať belošským blues. Od čias preberania čiernej hudby bielymi hudobníkmi sa muselo čakať až na Michaela, aby sa tento jav dostal do vedeckej terminológie ako Jacksonov efekt, tu však blues obelelo ani stena aj bez plastiky, ako sa skarnevalovalo a napokon kamsi uletelo.

Druhý album skupiny Pink Floyd je vyzretejší a mám ho radšej ako debut.

» ostatní recenze alba Pink Floyd - A Saucerful of Secrets
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd