Paris / Paris (1976)

Album Paris od rovnomennej skupiny som si zadovážil krátko potom, čo sa tu zjavil jej profil. Že v nej hral Glenn Cornick, som vedel, ale nikdy som sa o to bližšie nestaral, nebyť Borka a jeho osvety. Nuž, ďakujem.

Od prvého hrabnutia do strún je jasné, že máme čo dočinenia s zeppelínovským hard rockom, čomu výdatne napomáha jačiaci gitarista. Black book by sa nestratila na hocijakom albume Planta a spol. a tento model sa valí celým dielom, či už ide o ťažkotonážnu sekanú (mäsiari odpustia) Religion s vojnovým zakončením, bluesovo rozbehnutú Starcage alebo zadumanú rifovicu Beautiful youth. Bokom neostáva ani parádny kúsok počujúci na meno Nazarene. Hard rock nikdy neznel sviežejšie. Narrow gate (La porte etroite) je balada, clivá, zádumčivá, pekná. Niekoľko ráznejších vsuviek jej pridáva na zaujímavosti, záverečné skočné blbnutie akoby patrilo k inej skladbe. Spevná melodická záležitosť Solitaire by mohla znieť z rádií, keby chceli za niečo stáť. A pokračuje klasika. Zeppelín dýcha v Breathless, podporuje vratké veky v Rock of ages a v (ne)poslednom rade farbí rázny dážď načerveno v Red rain.

Hoci je čierny obal s neónovým zeleným logom (gýčové eiffelovské A tomu nasadzuje korunu) značne pochybný, o hudbe to neplatí. Neobyčajný nával hard rockových piesní poteší každého, kto sa neosype pri pomyslení na poriadny jačavý nárez alebo kto za hard rock nepovažuje čokoľvek, čo znie posledných tridsať rokov z tunajších rádií.

» ostatní recenze alba Paris - Paris
» popis a diskografie skupiny Paris