Second Life / Second Life (1971)

Bádaním po archívoch sa mi konečne podarilo zozbierať hodnoverné útržky prameňov, ktoré s bystrosťou vlastnou politickým lídrom na území bývalého Československa minimálne od roku 1918 jasne a nezaujato nazerajú na druhé šance, neživotné, ale hlavne životné.

Zápisky neznámeho artrockera

Je hrozné, že ešte aj v dobe, ktorá nám dala skupiny, čo nám, vlasatým hašišákom, umožnili nazerať do klubov ofrakovaných milovníkov klasiky s nádejou, že si aj my budeme môcť budovať svoje umelecké kluby pre vyvolených, sa na pultoch krajiny, ktorá si v spoločenských kastách plných nízkych, vysokých i vyšších rás pomerne hovela, zjavil takýto neslýchaný útok na estetické cítenie čičíkané prvými albumami King Crimson, Yes alebo dokonca Genesis. Pochopte! Skladba Second Life sa tvári, že má dvadsaťjeden minút a čo z toho! Vybrnkávanie na úrovni táborového ohňa a nie Royal Albert Hall, rockový pokus o zopakovanie You really got me, pravda, bez čo i len maličkého náznaku posunu v čase, výkony hráčov na úrovni materskej škôlky, takto sa nám budú klasici posmievať a ukazovať na nás prstom, že rocková hudba patrí niekam ku komiksom a nie k serióznemu umeniu. Hanba!

Nepublikovaný útržok z denníčka Gene Hoglana

V kategórii najneužitočnejších bubeníckych sól sa vyníma to z titulnej skladby z albumu Second Life rovnomennej kapely. Vrcholom tohto predpotopného čísla je gradácia dvoch kopákov, ktorá znie, akoby ju hral slimák s obrnou. Dávno by som naň zabudol, keby to vlastne nebolo jedinečné. Pôvodne som chcel strašiť deti Smrťou, ale mám lepšieho kandidáta.

Výpoveď nemeckého automechanika

Neverili by ste, ale skladba I'm going mi pripomína moje hobby. Psychedelický opar na úrovni garážovej kapely bez garáže, to je ako Hendrix bez Jima. Hoci aj Beama. Hik! Vlastne, záverečná empatická skladba Hate je hard rockovka sťaby spod mosta, skupina azda v dohľadnej dobe nájde svoju vysnívanú garáž.

Denník reumatológa

Svojich zákazníkov si vyhľadávam aktívne. Človek nemusí byť Sherlock Holmes, aby v skladbe Raiders of night neprepočul rif ochrnutých prstov snúbiaci sa so zatuhnutou rytmikou.

Dizertačná práca kognitívneho lingvistu

Analýzou rockových textov sa zaoberali mnohí, ale pomer slabík v rámci verša voči počtu členov skupiny je revolučným nástrojom na spoznanie myslenia rockových pacient...ehm, hudobníkov. Napríklad nemecká zabudnutá skupina Second Life využila v skladbe Raiders of night štvor- až päť slabičné verše, čo po rýchlom zrátaní dáva súčet mierne prekračujúci počet hrajúcich hudobníkov (traja). Keďže sa dostávame k pomeru jeden mozog rovná sa 1,6 slabík, zdalo by sa, že ide o inteligentné tvory, ale pozor, obdobnú zvukovú činnosť preukázali už aj iné cicavce a niektoré druhy vtákov.

Úryvok z bestselleru Ako odchádzajú nápady

O titul "najnenápaditejší segment zábavného priemyslu" bojujú roky rokúce hollywoodske filmy s komunistickými manifestmi, postmodernými hnuteľnými i nehnuteľnými krabicovými dizajnmi v maliarstve, sochárstve i architektúre a pridala sa aj celá literárna scéna, pravda, okrem slovenskej, tá je samozrejme na vrchole a netrvalo jej ani storočie, aby presedlala od zemianstva k Vasilkovej, ale o tom inokedy. A nechýba ani populárna hudba. Tento trend presvedčivo demonštruje skladba Sunshine is dying od inovovaných Kinks, pričom protagonisti zvládajú hrať maximálne pozvoľné tempá, rýchlosť trabanta s poloprázdnou nádržou síce tiež pochádza z Nemecka (dokonca demokratického), ale predsa len by to chcelo niečo viac.

Ako vidno, dôkazy sú jasné, my, hrubizní rockeri, sa máme na tomto albume z čoho tešiť.

P.S. Voči manifestu "Spolku proti právam Katapultu na existenciu" bola uplatnená cenzúra a to z dôvodu rizika rozpútania búrlivých vášnivých reakcií a ohrozenia duševného zdravia čitateľov. Ďakujem za pochopenie.

» ostatní recenze alba Second Life - Second Life
» popis a diskografie skupiny Second Life