Chick Corea Elektric Band / Beneath The Mask (1991)

Piaty štúdiový album v poradí tejto kapely je zaujímavý napr. aj tým, že sa na ňom podieľali vo väčšej miere aj ostatní členovia. Hlavne Dave Weckl a John Patitucci, ktorí nemalou mierou kvality prispeli do tohto výtvoru.
Zo všetkých albumov Chick Corea Elektric Band je tento album najotvorenejší smerom k poslucháčovi. Zároveň je tu aj najväčšie zastúpenie melódií, ale hlavné jadro stále tvorí hudobne nabitý jazz/fusion. Všetci piati hudobníci patria už do kategórie najvplyvnejších a najvyhľadávanejších muzikantov na svete.
Takmer hodinu trvajúce dielo začína titulnou skladbou, ktorá nahodí funkovo-slapový rytmus basy a Coreove klávesy spolu s Marienthalovým soprano saxofónom vedú celý song v klasickom fusion formáte. Saxofónové sóla zakončujú veľmi vydarený štart albumu.
Opäť parádne slapovo-basové linky odpália ďalší moderný fusion song Little Things That Count a k slovu sa dostane aj sólová gitara Franka Gambaleho.
Trochu latino-fusion nálady príde v kompozícii One Of Us Is Over 40, ktorá má veľmi optimistickú atmosféru. Tu sa aj prejaví Wecklove bubenícke umenie a dokonale vedie skladbu naprieč jazzovým spektrom. Perfektné basové linky tvoria s bicími logický ucelený spodok. Do tohto celého sa potom derú výborné Coreové sóla a Marienthalove saxofónové sóla.
Zjemnenie v nasledujúcej A Wave Goodbye výborne osvieži. Jemná klávesová linka vytvára melancholický opar a rytmika sa tomuto celá podvoľuje, aby vytvorila prostredie pre smooth saxofónové sóla. Skladba je až priveľmi hudobne vypracovaná nato, aby som ju zaradil do plytkejšieho žánru akým je smooth jazz.
Coreova skladba Lifescape je takým dynamickým číslom od neho s rôznymi polohami a zmenami tempa. Fusion formát podporujú aj saxofónové a hlavne Gambaleho výborné gitarové sóla.
Výrazná funková basa, priamočiare bubnovanie a temné nekľudné klávesy tak to je Jammin E. Cricket. Corea je majster klávesových nástrojov a tu to jednoznačne potvrdzuje. Dokáže citlivo reagovať na dané témy a obohatiť ich o svoj nezameniteľný štýl. Potešujúce je krásne basové sólo veľkého Johna Patitucciho.
Epický začiatok s gitarou Franka Gambaleho odštartujú pomerne rýchlejší song Charged Particles. Fusion rocková rytmika a povaha celej skladby je trochu prekvapujúca, no muzikantské nadanie zúčastnených je trochu ďalej než je to v rockovej hudbe zvykom, a tak je aj tu v rámci hudby čo počúvať. Frank Gambale dostáva na tomto albume väčší priestor ako tomu je zvykom a tak sa v tejto skladbe vyriadi tak ako treba.
Pravdepodobne by ma asi jazzový odborníci ubili palicou, ale mne sa najviac z celého albumu páči skladba Free Step. Klasický jazzový úvod sa o chvíľu pretransformuje na raggae rytmus basy a bicích. Saxofónové motívy spolu s klávesami ma nútia si skladbu skoro až pospevovať. Jednoznačne najmelodickejšia vec na celom albume a Gambaleove gitarové sólo na konci ma len v utvrdzuje v mojom pocite z tejto skladby.
Ďalší Coreov majstrovský kúsok je určite 99 Flavors s perfektnou prácou jeho samotných kláves a samozrejme aj rytmiky. Sú tu rôzne registre klávesov, ktoré sú veľmi umne zložené. Skvelá aranžérska práca Chicka Coreu.
Posledný fusion náklep Illusions má opäť trochu latino príchuť. Prvá polovica sa viac pohybuje vo fusion smere, kde vymakaná rytmika tvorí skvelý podklad pre Coreove klávesy. Pridávajú sa samozrejme aj ostatní hudobníci a každý tu prispeje svojim umením. V druhej polovici sa fantastické bicie Davea Weckla prehodia na latino-fusion a tak sa k tomu pridávajú aj klávesové motívy a saxofónové sóla. Je to jednoducho skvelé zakončenie tohto krásneho albumu.
Táto zostava je považovaná za najlepšiu zostavu v jazz/fusion štýle a oprávnene. Dave Weckl je master bicej súpravy a tak ako hrá on nehrá nik. John Patitucci je označovaný za to najlepšie čo priniesla basa, spolu s Markom Kingom a Victorom Wootenom patria medzi géniov slapového stýlu na base. Frank Gambale bol v Chick Corea Elektric Band braný skôr na tvorenie beglajtov (v preklade doprovody) ako na nejaké veľké sólovanie. Svoje gitarové schopnosti ukazoval viac na svojich sólovkach, ale aj u Chicka Coreu si našiel svoje miesto a jeho sóla sú parádnym príspevkom. Eric Marienthal pridáva do tejto kapely výrazný jazzový prvok, lebo jazz bez dychov není asi celkom jazz. Jeho profesionalitu si chváli nejeden známy hudobník z komerčnej muziky. No a Chick Corea to je chameleón a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov moderného jazzu.
Takáto zostava hudobníkov nemôže sklamať. Tento album si získa každého, kto má o čosi viac otvorenejšie uši. Predsa len počúvať Coreu nie je pre hocikoho. Progresívni fajnšmekri si určite nájdu na tomto albume tiež to svoje. Beneath The Mask to je hudobná slasť pre hľadačov kvalitnej muziky.

» ostatní recenze alba Chick Corea Elektric Band - Beneath The Mask
» popis a diskografie skupiny Chick Corea Elektric Band