Spock's Beard / Brief Nocturnes And Dreamless Sleep (2013)

Na tento album som sa celkom aj tešil keďže predošlý počin X ma svojou kvalitou zaujal. Mne osobne viac reže tvorba Spock’s Beard po odchode Neala Morsea. Tentoraz ho pravdepodobne asi samotná kapela prizvala na skladateľskú výpomoc. Je otázne či to bol dobrý ťah, lebo predsa len Spock’s Beard ide svojou vlastnou cestou a nehľadí veľmi už na minulosť. Keď som prvý krát počul, že na miesto Nicka D’Virgilia prichádza Ted Leonard tak som pochyboval o správnosti tohto rozhodnutia keďže kapela Enchant, v ktorej spieval je štýlovo dosť odlišná. Po vypočutí tohto albumu je môj názor úplne iný a páni muzikanti zo Spock’s Beard opäť dokázali, že majú dobrý nos na spevákov.

Prekvapivo výborný štart Hiding Out je z pera Teda Leonarda a je vidieť, že si s kapelou sadol aj v skladateľskej rovine čo je dobrý prísľub do budúcnosti. Spevná melódia je vyšperkovaná kvalitnou inštrumentáciou. Energické sóla gitár a klávesov sú typickým dielom tejto kapely. Dave Meros sa výrazným spôsobom podieľal na predošlých albumoch a tak je škoda že tentoraz prispel len jednou, ale zato skvelou rýchlejšou skladbou I Know Your Secret. Ozveny basovej gitary sú jasne počuteľné a parádna melodická linka je presne to, čo očakávam od nich. Pomalší song A Treasure Abandoned je epicko-symfonický kúsok s ďalšou kvalitne napísanou melódiou. Okumotove klávesy sú proste úžasné a tu sa jeho talent uplatňuje v plnej sile. Pesničková Submerged svojou jednoduchosťou neurazí, ale predošlým trom skladbám sa rovnať určite nemôže. Afterthoughts nie je vôbec zlá, ale tie multi-vokálne aranžmány ala Gentle Giant sú naozaj nepodarené. Neal Morse bude asi stále tvrdošijne tvrdiť, že tieto veci vie robiť pričom tomu tak podľa mňa nie je. Po nej nasleduje vrcholný moment v podobe Something Very Strange. Je to inštrumentálny skvost s nemenej dobrou melódiou. Hlavné je však to, že má silný emocionálny dopad čo ju radí na čelo celej dosky. Spoločná skladba bratov Morseovcov Waiting For Me uzatvára album a dalo by sa povedať, že celkom úspešne. Evidentne sa trochu posnažili, lebo po melodickej stránke pôsobí príjemne a nenútene. Hlavný refrén sa dobre počúva a vypracované hudba s veľkolepým finále je už samozrejmosťou.

Bonusový disk nie je až tak úplne zanedbateľný keďže je to takmer pol hodina hudby. Prvý song The Man You’re Afraid You Are je trochu nudný a neprináša mi nejaké extra hudobné vyžitie. Zato Down A Burning Road je skvelá pomalšia pieseň. Nechápem prečo je na bonusovom disku, toto by sa určite nestratilo na hlavnom albume. Je to krásna emocionálna skladba s wishbone-ashovskými gitarami. Tretia v poradí Wish I Were Here je opäť nemastná neslaná vec a nápadovo ma tu nezaujalo skoro nič. Pesničková forma Something Very Strange je jednoducho skvostná a neviem či sa mi nepáči ešte viac ako hlavná verzia. Posledná Postcards From Perdition je prog/fusion inštrumentálka s nápaditým rytmickým spracovaním a efektnými klávesmi.

Album je hlavne v réžii Alan Morse/John Boegehold. Hlavne John Boegehold už neraz na predošlých nahrávkach dokázal, že je skvelý skladateľ a jeho vklad do Spock’s Beard je veľmi dôležitý. Chýba mi však silnejšia skladateľská pečať Davea Merosa a napr. taký Ryo Okumoto tu nemá žiadny svoj autorský príspevok. Pozitívum je opäť veľmi priestranný a silný zvuk. Má obrúsené hrany pričom nástroje znejú farebne a harmonicky. Výkon Teda Leonarda je kvalitný a svojim spôsobom osviežil hudbu tejto kapely. Myslím, že tento album spĺňa nároky kladené na ich hudobnú produkciu. Nepovažujem ho však za zásadný, skôr je takým premostením do novej budúcnosti a bude zaujímavé sledovať kam sa budú uberať. Stále sa im totižto darí vyrovnať sa s odchodom speváckych osobností. Spock’s Beard je silná kapela, ktorá bude aj napriek nepriazni osudu nahrávať ďalšiu kvalitnú hudbu.

» ostatní recenze alba Spock's Beard - Brief Nocturnes And Dreamless Sleep
» popis a diskografie skupiny Spock's Beard