IZZ / The Darkened Room (2009)

Sám sebe som len nedávno podvedome vravel, že písať o nových albumoch zo škatule, ktorej sa stále viac a s pejoratívnym nádychom "nadáva" neoprog už radšej nebudem. Ale výnimka potvrdzuje pravidlo - niektoré tituly sú proste nesmierne lákavé a starej láske neunikneš...

Pre nás v symbolický dátum (17. novembra) vydala progresívne rocková kapela Izz z New Yorku svoj v poradí štvrtý štúdiový počin, ktorý medzi znalcami svetovej scény v subžánri art/prog celkom nepochybne zamieša s poradím tých nie mnohých titulov, ktoré znamenajú zásadnejší prínos pre túto hudbu v jej historickom poňatí. Päťčlenná stabilizovaná kapela, ktorej jasnou hybnou silou je spevák a klávesák Tom Galgano, je priebežne pri náhrávaní a koncertovaní Izz dopĺňaná jednou resp. dvoma vokalistkami - na albume The Darkened Room je ňou Anmarie Byrnes. Pozoruhodnosťou (nie však ojedinelou raritou) je bubenícky tandem Brian Coralian (elektronické bicie, ale súbežne aj textár skupiny) & Greg DiMiceli (hlavne klasické akustické bicie a rytmika). Vynikajúci, pôvodom škótsky gitarista Paul Bremner vkladá do portfólia Izz hodne keltských prvkov, ktorými je jeho spôsob hry značne ovplyvnený. Basgitarista John Galgano, mladší brat klávesistu a speváka Toma spieva aj väčšinu doprovodných vokálov. Kapela sa jednoznačne hlási k odkazu 70. rokov, hlavne k tvorbe Genesis, Yes, Gentle Giant, King Crimson a ELP, ale blízko má aj ku neskoršej tvorbe Beatles (štruktúra a aranžmá niektorých songov). Ak Izz nepoznáte a chcete akýsi záchytný bod, tak ich produkcia je niekde uprostred medzi tým, čo tvoria Glass Hammer (ale bez zbytočnej, často typickej americkej pompéznosti a pátosu) a Echolyn (avšak s menším počtom jazzových prvkov a obyčajne s priamočiarejším ťahom na bránu). Ich hudba je však osobitá a pre znalca ich soundu celkom charakteristická (aj vďaka početným zdvojeným vokálom Toma Galgana a ženskej speváčky, t.č. Anmarie Byrnes). Muzika Izz je však nesmierne rozmanitá - od motívov s vyložene chytľavým charakterom až po pasáže plné protirytmov a riadenej disharmónie. Izz sú v tejto dobe už koncertne vyhranou, veľmi skúsenou formáciou a bežným účastníkom progrockových festivalov na americkom kontinente (rukolapný dôkaz je na albume Live at Nearfest, z roku 2007). Navyše, ak si niekto zamiluje nejaký album tak zásadne, ako ja ich štúdiovú dvojku I Move (2002), je z toho zaručene inklinácia a pozitívny vzťah ku kapele, ako celku na dlhú dobu...

Otváracia päťminútovka Swallow Our Pride je dramatická rocková skladba, stavaná na efektných klávesových podkladoch, kombinácii spievaných pasáží v podaní Toma Galgana a Anmarie Byrnes a gradovaných gitarových vyhrávok Paula Bremnera. Ten je hlavnou postavou aj v kratšej, kanadský Rush evokujúcej inštrumentálke Day Of Innocence. V pomalšom tempe aranžovaná Regret je baladický song s ukážkou spevu Toma Galgana vo vyšších polohách a Can't Feel The Earth, Part I. je zase jeden z typicky bravúrnych inštrumentálnych kúskov Izz, kde sa zapájajú aktívne všetci členovia kapely, s množstvom zmien tempa, protirytmov na dominujúcom podklade hry piána. Ticking Away je krátky v podstate takmer hitový kúsok s optimistickou náladou a dvojhlasom vokálnych partov v podaní oboch bratov Galganovcov.

Can't Feel The Earth, Part II. je takmer 11 minútová, spočiatku snivá epická suita, kde možno počuť celý arzenál hudobných zbraní newyorskej skupiny: striedanie vokálov Anmarie i Toma, bohaté rytmické štrikovanie oboch bubeníkov a basgitary, neustále zvraty v tempe, krátke jazzové vyhrávky piána náhle vpády hutnej gitary do diania, syntetizátorové slučky, skutočne hotové aranžérske bakchanálie...

Stumbling je pôsobivá rocková kompozícia, kde na základnom gitarovom motíve, podklade piána a spievaných pasáží oboch hlavných protagonistov skladba postupne graduje. Trojminútová The Message je zase jedna z charakteristických skladbičiek v rýchlejšej, gradujúcej špirále, samozrejme s bohatou paletou striedajúcich sa vokálov.

23 Minutes Of Tragedy je druhý vrchol albumu - sedem minútová emocionálna balada s efektnou výstavbou a celým registrom klávesových nástrojov a perfektne im sekundujúcej gitarovej hre a sugestívnom speve.

A na záver tu je Can't Feel The Earth, Part III., ktorej refrénový klávesový motív so spevom Toma a Anmarie vám utkvie v hlave asi najskôr po prvých pozorných posluchoch tohoto nepochybne skvelého albumu.

The Darkened Room je ukážkou vysokej skladateľskej, kompozičnej a aranžérskej úrovne tejto skupiny, sústredenej okolo perfekcionistu a aranžérskeho detailistu Toma Galgana. Trúfam si povedať už teraz, hoci album The Darkened Room je z časového aspektu ešte len v plienkach (pár dní po regulérnom vydaní), že sa jedná o ich druhý najvýznamnejší, najucelenejší a najpodarenejší počin (samozrejme po nedostižnom I Move). Už teraz, čerstvo po vypustení tohto CD na hudobný trh sa Izz opäť vrátili do štúdia, kde intenzívne pracujú na voľnom pokračovaní The Darkened Room, čo je síce neštandardný postup, ale pre hudobníkov z kapely zaväzujúci a pre fanúšikov skupiny maximálne potešujúci. Hodnotenie: 4,5

6. 12. 2009

» ostatní recenze alba IZZ - The Darkened Room
» popis a diskografie skupiny IZZ