Discipline / To Shatter All Accord (2011)

Tretí album famóznych Discipline sa rodil pomerne komplikovane. Na To Shatter All Accord sa muselo čakať dlhých 14-rokov, pretože Matthew Parmenter bol zaneprázdnený svojimi sólovými ambíciami. Urobil však dobre, že obnovil domovskú kapelu a stvoril toto majstrovské dielo. Album plynule nadväzuje na predošlú dosku, ktorá charakterizovala podstatu ich hudby. Nedeje sa tu recyklácia predošlého opusu, ale kapela prichádza s čerstvými a sviežimi nápadmi. Treba ale povedať, že je to opäť temnejšia melancholická hudba, ktorej samozrejme nechýbajú silné melódie a veľmi kvalitné aranžmány.

Symfonické pasáže sú pre Discipline nevyhnutné. Dotvárajú charakter ich hudby a k tomu všetkému sa perfektne hodí aj melotrón. Oproti druhému albumu tu lepšie vyznie zvuková poloha, ktorá je stále inšpirovaná art-rockovými 70-tými rokmi. Aj klávesy sú trochu viac variabilnejšie a spolu s gitarou tvoria krásny tandem, ktorý zásobuje jednotlivé skladby silnými atmosférickými plochami. Parmenter ako spevák je so svojim hlasovým výrazom niekde medzi Petrom Gabrielom a Petrom Hammillom. V hudbe sa dejú podobné veci a pripomína to kapely typu Van Der Graaf Generator, Genesis alebo aj King Crimson. Discipline sa však podarilo nahrať dosku, ktorá síce ctí staré hodnoty, ale zároveň dokáže na danú vec ponúknuť svoj vlastný názor.

Album začína pomalým blues-rockovým rytmom, čo je pomerne prekvapujúce. Circuitry je však sofistikované dielko, ktoré naberá postupne na objeme. Stále je to Discipline so všetkými ingredienciami, ktoré sú pre nich typické. Všadeprítomné klávesy odtiahnu pomyslený záves a oslní svojim gitarovým sólom Jon Preston Bouda. Koniec je krásne energický so zvukom organových klávesov. Klavír odpáli silný gitarový riff v skladbe When The Walls Are Down. Parmenter spieva fantasticky a jeho teatrálne divadlo sa počúva ako vždy skvelo. Od druhej polky naberá skladba psychedelický ráz s dunivou rytmikou a hlučnejšou gitarou. Dead City je jednoznačne najmelodickejšia vec na celom albume. Musím povedať, že je absolútne skvostná po každej stránke. Nie je to však hit do rádií a drsný koniec to jasne deklaruje. Dlhometrážna záležitosť When She Dreams She Dreams In Color je spočiatku tiež prekvapením s jemnými jazzovými vyhrávkami a neforemnou melodickou linkou. Nasleduje ťažký pomaly sa plaziaci rytmus s temnými zvukmi mellotronu a vybrnkávacej gitary a ide priamo až do svojho konca. Viola k tejto neveselej atmosfére prispeje svojim umeleckým charakterom. Silný moment na tomto albume. Magnum opus celej dosky je jednoznačne viac ako dvadsať minútová šleha Rogue. Už samotný začiatok navodzuje tie správne prog-rockové emócie. Melancholické plochy sú geniálne vystavané a zhutnené mellotronom. Na to nadväzujúce gitarové sólo je doslova hudobným zákuskom. Drsnejšie a náročnejšie plochy pripomenú napr. King Crimson a zase je tu tá nádherná gitara. Koniec zaobstará Parmenter s jemnými vokálmi, ktoré prejdú do floydovskej témy a gilmourovského sóla. Brilantne zložená kompozícia, ktorá nestráca ťah a ukončuje celú dosku svojim vrcholným číslom.

To Shatter All Accord je album, ktorý má vlastného ducha a podstatu. Fenomén s názvom Discipline tvorí hudbu, ktorej môžu fanúšikovia symfonického prog-rocku ľahko prepadnúť. Táto doska patrí medzi najlepšie progresívne albumy vydané v roku 2011 a úplne právom. Dúfam, že nebudem musieť čakať na ďalšie dielo štrnásť rokov, ale keby aj áno tak si na to určite počkám, samozrejme s očakávaním takejto prvotriednej kvality.

» ostatní recenze alba Discipline - To Shatter All Accord
» popis a diskografie skupiny Discipline