Silhouette / Across The Rubicon (2012)

Neo-progresívnu rockovú hudbu si z času na čas pustím naozaj rád. Albumy z tohto žánrového spektra nie sú vždy oslňujúce, ale občas sa naozaj pritrafí kvalitné dielo a holandskí Silhouette na seba upozornili najlepším možným spôsobom. Across The Rubicon je silno melodický počin s veľkolepými klávesovými plochami. Priaznivci kapiel ako Marillion či IQ budú isto potešení touto hudbou a zároveň aj jej nákazlivou atmosférou.

Dvojminútová orchestrálna predohra Across The Rubicon príjemne zahreje jemným spevom a aj akustickou gitarou. Po nej nasleduje dlhá kompozícia Breathe, ktorú charakterizuje hlavne skvelá práca klávesistu Erika Laana. Jeho vklad je pre túto dosku absolútne určujúci a talent pre skladanie symfonických plôch sa mu uprieť nedá. Pekne odspievané linky postupne odkrývajú aj rôzne registre klávesov ako napr. organ či hammond. Nebesky znejúca Empty Places obsahuje hlavne silné melodické linky. Hudba je spočiatku jemná so sprievodom akustickej gitary a klávesov, ale odpichne sa neskôr k rytmickejšiemu poňatiu s krásnou myšlienkou. Hneď na to nadväzuje ďalšia pecka When Snow's Falling Down s lahodnými spevmi a výpravnými klávesovými plochami. Inštrumentálna vložka je spracovaná skvostne a svoje veľmi vkusné sólo si tu odohrá aj gitara. Klávesová bomba s názvom Anybody je ďalší majestátny kúsok na tejto doske. Organ, hammond či mellotron sú tak invenčne spracované, že to až zamrazí. Grendel Memories je len ďalší kamienok v tejto melodickej mozaike nápadov. Rezavé hammondy robia dokonalý profil melodickej linke a hustejšej atmosfére. Jemnejšia skladba Nothing povznáša nielen svojou melódiou, ale aj mellotronom a akustickou gitarou. Pridanie rytmiky je opäť dobrým ťahom a klávesy preberajú hlavné slovo. Najdlhšia kompozícia Don't Stop This Movie začína okrem iného aj flautou. Samozrejme dôjde aj na zmeny motívov či rytmov, ktoré však majú stále melodický charakter. Hradby klávesov a aj gitarových sól spĺňajú svoj účel a ukončujú dosku v hutnom epickom duchu.

Holandská progresívna scéna je dostatočne kvalitná, či už svojimi klasickými skupinami (Golden Earring, Focus, Kayak), alebo aj novšími formáciami (Ayreon, Sky Architect, Textures a mnohé iné), ktoré dodávajú tejto scéne lesk. Silhouette nahrali krásne pocitové dielo s výstavnými inštrumentálnymi plochami. Treba spomenúť, že sú tu dva druhy vokálu čo vyznie celkom zaujímavo v tejto hudbe. V rámci neo-progu veľmi kvalitná a oduševnená doska a hodnotím reálne 4,5 hviezdičkami.

» ostatní recenze alba Silhouette - Across The Rubicon
» popis a diskografie skupiny Silhouette