Fates Warning / Inside Out (1994)

Fates Warning zažili svoje vrcholné obdobie na albume Parallels, ktorý už patrí medzi klasiku progresívneho rocku. Na tejto doske sa podarilo dotiahnuť takmer všetko do dokonalosti od samotných skladieb až po produkciu. Nasledujúci Inside Out nadväzuje na svojho predchodcu a je opäť viac pesničkovo orientovaný. Nie sú to však hocijaké skladby, prekračujú totižto bežný rámec progresívneho rocku a to už nehovoriac o konkurenčných skupinách, ktoré sa občas tu a tam snažia kopírovať ich štýl. Bill Metoyer stvoril chladnú, no pritom precíznu produkciu ktorá verne vystihuje povahu Fates Warning. Všetku hudbu napísal Jim Matheos, s textami vypomáhali Frank Aresti a Ray Alder. Jednoduchú prednú obálku stvoril známy Hugh Syme, ktorý sa preslávil svojou prácou pre kapelu Rush a mnoho iných.

Elektronické zvuky štartujú Outside Looking In. Song má premyslenú stavbu, kde hlavne bubeník Mark Zonder predvádza rôzne zaujímavé rytmické ťahy. Melódia so spevom Raya Aldera je intenzívna a silne pocitová tak ako vždy. Melodická Pale Fire má krásny refrén, ktorý sa okamžite vryje do mysle. Hudba je veľmi distingvovaná a má jemnejší odtieň, za zmienku stojí určite aj nádherné gitarové sólo. Tvrdším smerom zachádza The Strand a táto skladba už charakterizuje ich pochmúrny a zádumčivý štýl. Gitarové plochy sú trochu drsnejšie, ale majú myšlienku a kvalitný hráčsky prednes. Nádhera s názvom Shelter Me môže vyjsť asi len z pera Jima Matheosa. Melodické linky sú ťažké na pocity, no zároveň idú priamo do duše. Dynamické bicie spolu s vybrnkávacími gitarami vytvárajú majstrovský hudobný podklad. Island In The Stream s akustickou gitarou a ťaživou atmosférou je ďalšou perlou na tomto albume. Ostrejšie gitarové zvuky prinútia aj Aldera, aby zvýšil intenzitu svojho hlasu. Ray sa však neskutočne vie vcítiť do textov a vyplavuje zo seba čisté emócie. Šiesta v poradí Down To The Wire má skvelý rytmus gitár s razantnou melódiou, kde pán spevák vyťahuje nádherné čisté tóny. Mark Zonder predvádza svoje umenie vo Face The Fear priam bravúrne. Nie nadarmo patrí medzi bubenícku elitu a tento song je mimoriadne kvalitný z hľadiska štruktúry a intenzity. Dvojminútová jemná inštrumentálka Inward Bound patrí gitarám a hlavné sólo rozhodne stojí za vypočutie. Vrcholom je tu jednoznačne Monument s vymakanými tvorivými nápadmi. Okrem výborných melódií zaujmú aj gitary a v jednej časti zaznie aj španielske akustické sólo. Ray Alder zachádza do ťaživých pocitových sfér s prispením bombastických progresívnych erupcií, koniec skladby je celkom prekvapivý s vtipnou klavírnou vychytávkou. Posledná Afterglow je smutným a jednoduchším zakončením. Na celej ploche tejto nahrávky je cítiť bolesť, žiaľ, trápenie v neuveriteľne nádhernej atmosfére.

Nie je zvykom aby Fates Warning prišli s podobne ladeným albumom ako bol predošlý. Nie je to však žiadne sklamanie, je to proste ďalší výborný zápis do ich diskografie. Inside Out skôr rozvíja myšlienku Parallels bez nejakého očividného recyklovania hudobných tém, tento jav sa u takej kapely ako je Fates Warning nevyskytuje. Musím sa zmieniť ešte o bubeníkovi Markovi Zonderovi, tento talentovaný muzikant mi pripomína svojou dynamickou hrou geniálneho Neila Pearta z kanadských Rush. Hlavný kapelník Jim Matheos je básnikom nielen v textoch, ale ešte aj pri písaní hudby. Je dobré že od albumu Parallels prebral na svoje plecia skladateľské bremeno, pretože Fates Warning s ním dosiahli progresívny Olymp. Mám mimoriadne rád prog-rockové obdobie zastúpené doskami Parallels a Inside Out hlavne kvôli tým skvostným melódiám. Pre tých čo neinklinujú veľmi k progresívnemu metalu sú tieto albumy istou alternatívou a môžu nimi nadviazať na tvorbu tejto výnimočnej skupiny. Inside Out hodnotím na 4,5 hviezdičiek.

» ostatní recenze alba Fates Warning - Inside Out
» popis a diskografie skupiny Fates Warning