Fermata / Dunajská legenda (1980)

Veľmi ťažko sa popisuje niečo, k čomu má človek priam citový vzťah popretkávaný zážitkami.
Mal som 19 a skončil som akurát prvý ročník architektúry. Začalo leto a ja som bol zavretý v robote. Pokiaľ sa ostatní konškoláci kúpali, ja som klikal pôdorysy. V tom nemenovanom bratislavskom ateliéri bolo zakázané muziku púšťať nahlas a slúchadlá vadili šéfstvu z dôvodu mne neznámemu dodnes. Asi v polke júla šiel šéf na dovču a mne sa otvorili brány porušovania pravidiel. Vedel som že v ateliéri je brutál hifi, ktoré nik nevyužíva. Doma napočúvané CD mi bolo blbé nosiť tak som si kúpil toto. Vtedy to bola horúca remastrovaná "novinka". Nepoznal som odtiaľ nič, okrem prvej skladby (idiotský počin bontonu) Perpetuum, ktorá tam ale nepatrila. No to čo prišlo potom ma položilo. Niečo tak originálne, tradičné a súčasne mystické. Milujem tie okamihy a zamiloval som si ich od prvého počutia, ako tam v tých skladbách beží dej, dejiny a osobnosti. Dva týždne v ateliéri nehralo nič iné. To CD si okrem mňa kúpili ešte 4 kolegovia a do mp3 sme to nahodili pre kamarátov ešte v ten deň keď som to doniesol. (pre pochybovačov - mp3 v komunite architektov fičalo od cca 1997)

Potom skok a oblúk. Keď som architektúru končil, hudbu z dunajskej legendy a citácie so Svätopluka od Jána Hollého som použil do interaktívnej prezentácie. Teraz na to tancuje môj syn.

» ostatní recenze alba Fermata - Dunajská legenda
» popis a diskografie skupiny Fermata