Echolyn / The End Is Beautiful (2005)

Siedmy štúdiový album The End Is Beautiful je zaujímavý aj tým, že sa na ňom konečne podieľa aj pôvodný basák Tom Hyatt. Jeho prepracovaný štýl hrania kapele Echolyn chýbal a tak nič nebránilo tomu, aby sa k nim opäť po rokoch pripojil. Príval energie a aj určitej eufórie je cítiť aj v hudbe, ktorá sa tu nachádza. Kapela sa po ambicióznom počine Mei rozhodla zložiť osem skladieb s výrazným podielom melódií. Prekvapením je zapojenie dychovej sekcie, ktorá zreteľne obohacuje ich už aj tak jedinečnú tvorbu. Echolyn neustále dokazuje, že slovo stagnácia je pre nich veľká neznáma. Smer ktorý si vytýčili na tomto albume je poslucháčsky prístupný, samozrejme s prispením špičkových aranžmánov.

Prvé dva songy Georgia Pine a Heavy Blue Miles majú skvelo premyslené vokálne linky a prog-rockové inštrumentálne plochy s trochou jazzu a expresívnymi dychmi. Beatlesovsky ladená Lovesick Morning obsahuje citlivý refrén, dychovú sekciu a nádherne postupy, ktorým nechýba myšlienka. Energický koniec zakončí skladbu v tom najlepšom. Rockovejšia záležitosť Make Me Sway vylúpne viacero viachlasých vokálov. Klávesy striedajú rôzne zvuky ako napr. aj hammond a gitara je v konečnom dôsledku ostrejšia. Ray Weston dorazí túto skladbu drsným prejavom. Titulná The End Is Beautiful patrí medzi vrcholy celej dosky. Jazzové nálady odpália nádherný rytmický refrén, ktorý zdobí tento song a Brett Kull opäť rozdáva výborné sóla a vyhrávky. So Ready má prekvapivo trochu funk-rockový rytmus, ktorý podporujú aj dychy. Nestráca to však osobitý charakter, ktorý si táto kapela tak starostlivo vybudovala. Pomalšia The Arc of Descent je postavená hlavne na melódiách a decentných aranžmánoch. Posledná Misery, Not Memory je klasické prog-rockové číslo ala Echolyn. Vrstvené melódie, rázna gitara a orgán roztáčajú celkom nápadité inštrumentálne finesy.

Ray Weston a Brett Kull spievajú buď spolu alebo oddelene veľa melodických liniek, pričom obaja perfektne harmonizujú. Výkony všetkých piatich muzikantov sú opäť na prvotriednej úrovni. Album The End Is Beautiful je taký malý výlet do území, ktoré Echolyn s radosťou objavujú. Spojenie progresívneho rocku a jazzu išlo Echolyn-u vždy veľmi dobre. Hudobne znie tento počin optimisticky a veľmi živelne, no nie je to úplne typická nahrávka tejto kapely. Hlavne prvých päť skladieb je absolútne skvostných a ako celok sa album podaril veľmi dobre. Stále je to však dielo, ktoré kvalitatívne prekoná konkurenčné výtvory a s prehľadom sa môže zaradiť medzi hodnotné počiny roku 2005. U mňa sú to silné štyri hviezdičky.

» ostatní recenze alba Echolyn - The End Is Beautiful
» popis a diskografie skupiny Echolyn