Friedman, Marty / True Obsessions (1996)

True Obssesions je môj najobľúbenejší album z dielne Martyho Friedmana. Je to štýlovo klasický hard-rock s patrične kvalitnými melódiami, ktoré odspieva istý Stanley Rose. Sú tu aj inštrumentálne skladby, poniektoré rockovo energické a aj tie relaxačné pripomínajúce obdobie albumov Scenes a Introduction. Je celkom zaujímavé, že Friedman prišiel s takouto doskou a ako muzikant je dosť nevyspytateľný. Tento počin však vyšiel na sto percent a máme tu možnosť počuť šťavnatú gitaru, ktorá nádherne sóluje. Aj po zvukovej stránke sa podaril veľmi dobre a hosťujúci muzikanti patria medzi hráčsku špičku, čo len prospieva kvalite albumu True Obsessions.

Úvodná rocková inštrumentálka Rock Box ako keby vypadla z pera Joea Satrianiho. Podobne je na tom aj ďalšia inštrumentálna záležitosť Espionage, ale tá už má viac Friedmanovu charakteristickú čepeľ. Prvý spievaný track Last September je dokonalý a melódia je absolútne bezprostredná. Úžasný inštrumentálny song Intoxicated vás doslova intoxikuje spevnou gitarou a silnými melodickými linkami. Shine On Me je parádny hard-rock, kde Rose spieva silným a výrazovo bohatým hlasom. Čudujem sa relatívne, kde na tie melodické nápady Friedman chodí lebo Hands Of Time je ďalšia excelentná záležitosť s vokálom Stanleyho Rosea. Skladba Rio je už jemnejšia inštrumentálna vec, ktorá by sa hodila napr. na album Scenes. Charakter tejto nahrávky však nenarúša a Friedman vkusne strieda akustické a elektrické gitarové plochy. Tvrdšia Live And Learn je vokálne sebaistá a song obsahuje aj výborné riffy. Trochu netypicky znie Glowing Path, v ktorej sa občas ozýva elektronický podklad a kľudne by som si to vedel predstaviť aj bez tohto doplnku. Našťastie je dobre spracovaná a dramatické sóla sa dobre vynímajú v spolupráci s rytmickou sekciou. Ďalšia inštrumentálka The Yearning má typické orchestrálne aranžmány a veľmi dobrý melodický motív vykreslený elektrickou gitarou. Farewell je rozlúčka, symfonické pasáže a pomalé gitarové sóla spravia peknú emocionálnu bodku.

Nemám pocit, žeby tu bola nejaká vata alebo kontroverznosť. Skôr naopak Marty Friedman zložil album, ktorý sa výborne počúva a patrí určite medzi tie jeho najlepšie. Prvé štyri dosky sú od neho hudobne najobsažnejšie a vyšli vo vydavateľstve Shrapnel Records. Ďalšia tvorba tohto gitaristu ma už neoslovuje. True Obssesions je u mňa v rámci štýlu za plný počet.

» ostatní recenze alba Friedman, Marty - True Obsessions
» popis a diskografie skupiny Friedman, Marty