Morgan / Nova Solis (1972)

Morgan som zaregistroval v obchode s cédéčkami už dávnejšie, Esoteric Recordings veštilo kvalitu. Neustále som však uprednostňoval niečo iné, až som aj zabudol, ako sa to vlastne volá. Ešte, že existuje internet a web vydavateľstva. Napokon som si album Nova Solis minulý rok kúpil a v pevnej viere, že nebudem sklamaný, som sa naň vrhol.

Kapele dominujú klávesy, basa a dvojica hlasových polôh, miestami „yesovsky“ tenučké švitorenie, inokedy „wishboneovský“ prejav. Štyri skladby na platňu, to je prosto artrockové až beda. Nečakajte žiadne jednoduché muzicírovanie, aj počas neustálych a neúnavných klávesových sól si pokojne zasóluje i basák a tak podobne. Samarkhand the Golden je toho žiarivým príkladom. Človek si nemôže nevšimnúť, že nahrávka disponuje skvelým zvukom, rovnako nečakajte nejaké priamočiare rytmy, kapela s bubeníkom v čele vymýšľa všetko pre to, aby akcentovala inak, než sa sluší. „Space“ atmosféru dopĺňajú dobové klávesové vetry fičiace sťa víchor po ľadových pláňach Antarktídy v časoch, kedy Stvoriteľ Golfský prúd ani neplánoval a skleníkový efekt darmo dúfal, že ho raz vynájdu. Je jasné, že dôjde aj na vybrnkávanie, baladično a tak podobne, skladba tohto zamerania sa volá až priehľadne – Alone. Asi som ešte nezmienil, že je to vcelku tvrdá muzika. Temnota pomenovaná War games opäť stavia na zložitých vyhrávkach s kadejakými stopkami a 100 a 1 polohami lásky, nemôžem nepochváliť hlavne basáka, ten to mydlí, akoby mal po ruke fabriku na saponáty, prípadne nejakú tú „Arbeit mach frei“ ustanovizeň. Kapelu prirovnávajú k Van Der Graaf Generator, Gentle Giant, či Emerson, Lake & Palmer a musím povedať, že chápem prečo. Je to zložitá hudba. Ale to je tak všetko. Rozhodne má Morgan vlastnú tvár a na to, že je to zabudnutá kapela, je sakra dobrá. Ba dokonca skvelá!

Vznešený nástup titulnej kompozície Nova Solis berie dych, talianska romantika sa skĺbila s „crimsonovským“ majestátom (nech aj ja občas použijem tie tisíckrát prevarené prirovnania). Rátajte s džezovými klavírnymi momentkami, spevnými kolážami (už zasa!), vesmírnymi frivolnými pasážami, majstrovskými inštrumentálnymi machrovačkami, skrátka dvadsať minút treba nejako zapchať. Tu prezentovaný výsledok nemá chybu! A to aj navzdory faktu, že je tu tradičná psychedelická vsuvka plná hlukov a zvukov, bez ktorej by sa žiadna avantgarda neodvážila pozrieť do zrkadla.

Klávesové „symfonické“ rocky mám rád, je mi jasné, že vývoj nemohol ustrnúť v čase, ale keď už využiť tento typ nástrojov, tak takto. Úžasná svieža muzika z dôb, ktorá tejto hudbe jednoducho patrila. Okamžite si ju radím do zástupu britských ťažkých prenasledovateľov velikánov žánru (Yes, King Crimson, ELP) ku takým peckám ako Gnidrolog, Jonesy, Carmen, Marsupilami alebo hoci Gentle Giant. Jeden z mojich najúžasnejších objavov.

» ostatní recenze alba Morgan - Nova Solis
» popis a diskografie skupiny Morgan