Pink Floyd / Obscured by Clouds (1972)

Obscured by Clouds.

Prichádza ďalší filmový album. Je zaujímavé, že na tom, čo si Floydi v prvých rokoch svojim workoholizmom vybudovali, o pár desaťročí spokojne zaspali. Ale to už veľmi predbieham. Obscured by Clouds je ďalšou vkusnou, nemenej kvalitnou ukážkou poctivej roboty kapely v sedemdesiatych rokoch.

Album otvára rovnomenná inštrumentálna vec. Je zaujímavá práve tým, že tu Nick hrá na elektronické bicie, ktoré zatiaľ nikto nevyužil v rockovej hudbe (rok po ňom Carl Palmer). Temné intro s citeľným analógovým syntetizátorom a naliehavou gitarou postupne upadá v ticho... a bez varovania nastúpi bigbeatová When You're In. Zvuk tejto piesne je veľmi živý, priam mám dojem že kapela hrá predomnou. Tvorí ju opakujúci sa motív a dlhočizný, vyše minútový fadeout. Bohužiaľ, jeden motív skladbu nezachráni, a tak vo mne okrem živosti vyvoláva pocit vaty, ktorou zakryli istú minutáž na albume. Tretia, pokojná Burning Bridges je už o niečom úplne inom. Tentokrát sa na nás obracajú tí Floydi, ktorí rok dozadu vydali ich zatiaľ najlepší album, jemní a citliví, zo zmyslom pre detail. Krásny panning - Gilmour v ľavom reproduktore, zatiaľ čo Wright je vpravo. Jemná melódia je skutočne skvostná!

Bum! Prichádza ďalší rokec! Gold It's in the... by sa ujala na každej výberovke (mimochodom, veľká škoda, že Floydi bez štipky hrdosti prehliadajú soundtrackové albumy na ich výberových kolekciách, ale zase sa tu naskytne otázka - je vôbec možné spáchať dobrú výberovku tejto kapely?) a kľudne by mohla byť pilotným singlom celého albumu. Perfektný riff! A prichádza majster jemnosti, hrdina Gilmour a jeho pokojná Wot's...Uh the Deal. K nej sa ťažko hľadajú slová, toto sú Floydi, ktorých som miloval, milujem a navždy budem milovať. Harmonickí a nápadití! :) Rick Wright tu zase nasadí tak šťavnaté sólo, až sa pýtam, prečo som nemohol aspoň raz vidieť na vlastné oči tú nádheru hudby, ktorú zo sebou kapela priniesla. A na konci už len David povie svoje "áno" slide-gitare... Prvú stranu uzatvára ďalšia inštrumentálna pieseň Mudmen. Čerpá z témy "horiacich mostov", ale je skôr vo viac experimentálnej rovine, s nespočetným množstvom elektronických zvukových kulís na čele s VCS3. A zase pocit vaty na albume...

Moje zatiaľ zmiešané názory opäť napraví úvod druhej strany. Ľudia moji, keď pri tom klávesovom intre v Childhood's End zavriem oči, som v druhom svete. To je nádhera! Tikajúca basa nahodí rytmus (už o rok znova v časozbernej piesni :) a šťavnatý groove sa môže začať. Vynikajúci, priam grandiózny vpád do drážok druhej strany vinylu! A keď počúvate ešte pozornejšie, započujete Davida ako spieva svoje sólo. To je pán... Ďalšia v poradí, Free Four je mierne schizofrenická kompozícia - optimizmus v hudbe, pesimizmus v texte. Ale možno je to naopak, čo my vieme :) Slohy občas preruší dravé bluesové sólo a taktiež sa s nami pri konci piesne lúči.

Stay. Ďalšia krása od majstra Wrighta navodí už ani neviem po koľkýkrát čarovnú náladu a ja sa znovu nechávam unášať tým typickým floydovským tempom. A sólo? No to snáď ani nemôžem ohodnotiť inak ako stovkou! Tridsaťdva sekúnd čistej extázy ešte doplní repete refrénu a motív pomaly končí. Ďalší vrchol platne. Poslednú Absolutely Curtains by som najradšej vyhodil. Do filmu možno sedí ako uliata, ale narúša koncept albumu, a to ma poriadne serie. Koláž zvukov doplnená nejakými kmeňovými pokrikmi? To by sa snáď aj Syd Barrett čudoval. Ach, ach, úspech strieda neúspech...

Album je príliš dvojstranný - nie len obojstrannosťou hrajúcej platne - ale aj kvalitou. Vaty a zvukové experimenty striedajú majstrovské diela a rockové hity, ktoré si vypočujem kedykoľvek mám floydovský deň. Preto aj tvorí pomyslený prechod do najznámejšieho obdobia tvorby kapely...

» ostatní recenze alba Pink Floyd - Obscured by Clouds
» popis a diskografie skupiny Pink Floyd