Recenze
Dust / Hard Attack (1972)
V jednom rozhovore gitarista Richie Wise prezradil že sa im síce nahrávanie prvého albumu zdarilo a s hudbou boli všetci členovia spokojný no nebolo to to pravé orechové keďže štúdio v ktorom sa zrodil prvý album nebolo technicky vybavené podľa ich predstáv. Pri nahrávaní druhého albumu sa však štúdio vynovilo. Jeho a basgitaristu menom Aarson začala baviť práca producenta. Nakoniec sa nimi stali. Basák si napríklad zapisoval party ktoré sa nahrali vymýšľali nové aranžmá a pestrejšie vypĺňali obsah skladieb. Kenny Aarson v jednom rozhovore prezradil že na prvom albume sa všetci traja snažili vydať zo seba maximum, každý z nich chcel byť líder chceli hrať ako Cream, Hendrix Experience či Jethro Tull... Avšak na druhom albume sa viac sústredili na postprodukciu a prepracovanosť skladieb. Prvý album je heavy rocková šialenosť druhý zase fantastický melodický rock plný fantázie čo s tejto skupiny robí jedno z najzaujímavejších zabudnutých zoskupení aké kedy v sedemdesiatich rokoch hrali( a hralo ich vtedy zaujímavú hudbu viac než dosť).
Originálnosť a zaujímavá hra s melódiami, uvoľňuje v poslucháčovi fantáziu. Pridané sláčiky a klávesy k zaužívaným gitarám a bicím nástrojom tento dojem spolu s barbarským obalom ,ktorý predbehol Molly Hatchet o pár pekných rokov, iba zosilňujú. Niektoré momenty zapadajú do progresívneho rocku no v kontextu celej nahrávky sa to týmto žánrom nedá nazvať. Keďže to svojim spôsobom zapadá do všeličoho možného, Hard Rock, Proto Metal (niektoré zahraničné recenzie uvádzajú dokonca Southern rock ale v tomto sa určite mýlia, jedna country skladba s z nich južanov nespraví) atď.
Pri počúvaní tejto ale aj druhej nahrávky, mi proste nejde do hlavy ako je možné že sa títo maníci nedostali svojou vysoko kvalitnou hudbou ďalej. Proste zapadli v čase a priestore. Do akého takého povedomia sa dostali iba prostredníctvom reedície, aj to iba veľmi úzkemu kruhu ľudí. Úprimne povedané tejto nahrávke nechýba absolútne nič.. Ani jedna s skladieb netrpí žiadnou chybou, žiadna vata, proste nič. Nachádzajú sa tu pomalé akustické krehké skladby takisto aj hard rockové monumentálnosti ako posledná Suicide. Ktorú považujem, a to vôbec nepreháňam, za jednu s najlepších rockových (a neprávom zabudnutých) skladieb histórie.
Je tiež zaujímavé že pri zmienke PROTO-METAL (Proto metal sa definuje ako metalová hudba ktorá sa hrala pred tým než sa tento pojem začal bežne využívať) Sa táto skupina nachádza v horných priečkach takmer vždy spolu zo skupinami ako Sir Lord Baltimore, Cactus, Leaf Hound, Buffalo, Toad a ja neviem ešte s akými skupinami ktoré hrajú na MAX volume. Svojou netradične obrovskou pestrosťou je tento a prvý album skupiny Dust jeden s mojich najobľúbenejších nahrávok vôbec..
» ostatní recenze alba Dust - Hard Attack
» popis a diskografie skupiny Dust