Kazachstán / V hrudi pták (2011)

Po veľmi nádejnej EP "Bojím se bát" sa kapela Kazachstán prihlásila so svojim prvým plnohodnotným štúdiovým albumom "V hrudi pták" a treba povedať, že je to jednoznačne krok správnym smerom. Kontrastne zaujímavá predná obálka je opäť dielom speváka Alana Grezla a nemožno mu uprieť estetické cítenie a zároveň zmysel pre detail. V podstate aj hudobná náplň oplýva rôznymi kontrastmi a náladami. Mierne melancholická atmosféra sa opiera hlavne o zvuk, ktorý je značne odlišný od predošlého EP. Texty Jaroslava Žilu sú obalené do poetických obrazcov a dokonale zapadajú do prog-rockovo ladenej tvorby Kazachstánu.

Gitarista a skladateľ Robert Hejduk sa už neštylizuje tak viditeľne do polohy Radima Hladíka a zároveň už to menej pripomína aj samotný Blue Effect. Na druhej strane je však jasne čitateľná inšpirácia práve kapelou Pink Floyd. Jedná sa hlavne o pomalšie atmosférické plochy a zasnené gitarové sóla, a práve tam vzniká táto paralela. Celkom ma zaujala práca s dychovými nástrojmi, husľami alebo aj flautou. Práve tieto momenty ich posúvajú smerom vyššie a považujem to za veľmi osviežujúci prvok, ktorý bude dúfam aj naďalej súčasťou ich tvorby. Keďže texty nemajú obšírny charakter, tak značná časť hudby je postavená práve na inštrumentálnych motívoch a vyhrávkach. Kazachstán nie je typ kapely, ktorá sa bude vyžívať v kadejakých úletoch, skôr pekne pomaly graduje jednotlivé skladby až do konca a tak aj album dostáva vďaka tomu taký nenápadný jednoliaty koncept.

V podstate sedem art-rockových skladieb plynie bez najmenších problémov a nevybočujú ani veľmi okato z rady. Titulná skladba "V hrudi pták" zaujme krásnymi floydovskými gitarami, flautou a aj dychovými fanfárami, ktoré dokonale ladia s dojemnou melódiou. "Minulost" je najdrsnejší kúsok na albume a výrazne sa na nej podpísali husle a výborné gitarové sólo. Zjemnenie prichádza v songu "Mé duše klid", no obsahuje nápadité saxofónové sóla, ktoré to ťahajú trochu do jazzu. Aj tu je patrné, že je to hudba na viacero počúvaní, pretože odkrýva svoju krásu postupne. Na živých koncertoch sa určite bude dobre vynímať skladba "Kazachstán", kde si refrén môžu pospevovať aj samotní fanúšikovia. "Tereza" je ďalší aranžérsky poklad a na počudovanie sa v nej nespieva o žiadnej Tereze, ale o krásach prírodnej flóry. Prelínanie akustických a elektrických zvukov je dokonalé a v tomto je Kazachstán jasne nad vecou. "Ve tmách můžeš najít svou lásku" – je to zaujímavá úvaha a podarilo sa nasadiť tejto téze aj silný pocitový efekt, ktorý k takémuto love-songu jednoznačne patrí. Vrcholom albumu je posledná "Komediant", ktorá ma nádhernú melodickú linku a geniálne zakončenie, kde sa Robert Hejduk predviedol v tom najlepšom svetle.

Ak si chcete naozaj vychutnať toto dielo, tak sa najprv uistite či je doma čistý vzduch, pre istotu zamknite aj dvere a pustite sa do bádania albumu "V hrudi pták". Je dosť možné, že hudba na ňom vám upraví vaše patogénne zóny, ktoré sú pravidelne narúšané disharmonickou realitou. Ak je naozaj pravým poslaním hudby prinášať emócie, tak sa Kazaši trafili presne do čierneho. Dúfam, že sa Kazachstánu raz dostane širšieho uznania a budú stáť na rovnakom piedestáli ako ich štýlovo spriaznení Blue Effect. Konečné hodnotenie 4,5 hviezdičiek.

» ostatní recenze alba Kazachstán - V hrudi pták
» popis a diskografie skupiny Kazachstán