Guardian Angel / Into lightnin’ (2013)

Zoznamovanie sa s hudbou máva občas podobu dialógu. Začína sa napríklad v predajni a pokračuje doma:
-Čo je to?
- Starinka, vyšla nedávno.
- Sem s ňou!
- No, milý obal, čo mi ponúkaš?
- Guardian Angel – Into ligtnin’, partiu vlasatých mladíkov a osemnásť skladieb, nekecám!
- OK, čo na to booklet?
- Čoby. Hľa, máš tu vo výpravnej forme opísaný príbeh formácie, ktorá síce v rokoch 1971-1972 čo-to nahrala, ale nikdy sa nedožila oficiálnej nahrávky. Až doteraz. Amerika je priveľká, takýchto zabudnutých smietok vyprášila z hudobnej histórie nadostač.
- Fajn, vidím, že sú prítomné aj nejaké zostavy a informácie k nahrávkam, poďme k obsahu. Čo mi predloží samotné cédečko?
- Nuž, počúvaj. Kde bolo, tam bolo, vládol populárnej hudbe štýl zvaný blues. Dnes sa to zdá neuveriteľné, ale bývali doby, kedy sa blues rinulo azda z každej garáže, záhrady, miestnosti, kde sa zgrupovala neprispôsobivá mládež, prevažne fixovaná na nepokrokové idey typu mier, láska, sloboda. Kým ich vlády demokratických krajín spláchli do stoky dospelého života (diktátorské režimy to mali ľahšie, určite im závideli) a transformovali ich na úspešných biznismenov, bankárov, úradníkov a inú háveď, fičali o sto šesť v revolte zvanej rock.
- Pŕŕŕ, brzdi, politické kritiky do umenia nezapájajme, ešte by nás mohli mrzieť, až sa niekomu vplyvnému znepáčime. Čo prezentuje muzika?
- Čoby, praží svoj gitarový bluesrock s nadšením dieťaťa, ktorému Ježiško (iná entita) priniesol vysnívanú hračku za dobré správanie. A práve nefalšované nadšenie v duu s energiou neskolenou skoliózou je najväčšou devízou prezentovanej muziky. Blues údajne zahrá každý, avšak presvedčiť o úprimnosti, to je úplne iná kapitola.
- Hm, znie to dobre. Nejaké šokujúce vrcholy by neboli?
- Dobre, že sa pýtaš. Kto sa nepýta, nič sa nedozvie. Zo všetkých skladieb vyčnieva jeden cover, Let’s work together , neuveríš, aký hard rock sa z tohto Canned Heatu dá vykresať. Niekedy muziku spestrí harmonika (napr. See saw), ba zaznie i flauta (The first I saw you baby), od čias Jethro Tull je jasné, že k blues sa hodí.
- Prisámvačku, čím dlhšie ťa počúvam, tým viac sa mi to páči.
- Bodaj by nie, keď je drvivá väčšina materiálu koncertného typu. Kapela sa s tým nepára a pekne to mastí od podlahy, nech sa s ňou skĺzne každý, kto sa jej dostane do blízkosti. A to je zvuk viac ako solídny, dodávam.
- Páni, čo dodať.
- To, čo pri výbornej muzike vždy – počúvaj a kochaj sa.

» ostatní recenze alba Guardian Angel - Into lightnin’
» popis a diskografie skupiny Guardian Angel