Nine Days’ Wonder / Nine Days’ Wonder (1971)

K Nine Days’ Wonder ma priviedol známy, od ktorého som mal požičané dve cédečka s kompletkou štyroch albumov tejto nekonformnej kapely.

Dychavičný džezrock miešaný s ironicky podfarbenými pasážami, podozrievam Nine Days’ Wonder z uctievania Franka Zappu. Štyri skladby vteperené na debutový album si frivolne bzučia i škrípu (nástroje niekedy znejú, akoby vysadili prášky na gebuľu). Nechýbajú pasáže čistého nezmyselného hučania, kedy sa jednotlivé nástroje (basa, bicie, saxofón) prerývane dohadujú s rušivými pazvukmi, predstavte si klasickú (nenávistno-provokačnú) diskusiu posledných mesiacov na progboarde a viete, ako to asi znie. Vôbec je nálada albumu nervózna a cynická zároveň, Freud by asi muzikantom indikoval všeličo pudové, ja si myslím, že sa dobre bavili. Miestami je toho priveľa („prdiaca“ pasáž v úvodnej skladbe), ale chápem, že sa nájdu hudobníci i poslucháči, ktorým stačí ku šťastiu málo. Nič proti tomu. Kratšie skladby sú príjemne hardrockovo zaonačené, vyniká hlavne Moss had come. A Apple tree je občas dokonca balada, melodicky vkusná, citovo pokojná, kto by to bol povedal... Z dua dlhočizných útvarov uprednostňujem Drag dilemma pred Fermillon, vyznieva rockovejšie, nech už si pod tým predstavíte čokoľvek. Navyše, dosť priestoru si uzurpuje flauta, asi nemá cenu prirovnávať k jednej britskej kapele, ktorú azda všetci na tomto fóre poznajú.

Skvelá „krautrocková“ záležitosť, pravda, zaujme skôr tých, čo inklinujú k džezovým improvizáciám a úletom a riadia sa heslom – poriadna hudba je neporiadna. Mne sa najviac páči to, že je to tvrdé ako žula.

» ostatní recenze alba Nine Days’ Wonder - Nine Days’ Wonder
» popis a diskografie skupiny Nine Days’ Wonder