Moody Blues / Collected (2007)

Moody Blues je známa skupina, ktorá sa nezmazateľne zapísala do sŕdc milovníkov „šesťdesiatkovej“ muziky skladbou Nights in white satin. Hoci je kapela často radená do progresívnych rockových vôd, faktom je, že jej prejav je zväčša úplne niekde inde. Ide skôr o melodicky nevtieravý pop s obľubou v orchestrálnych aranžmánoch. Hoci mám niekoľko albumov, prakticky ich nepočúvam. Chýba mi v nich dravosť, čo, samozrejme, nie je chyba kapely. Avšak v zbierke mi chýbala ich hore zmienená vlajková skladba, a preto som si kúpil aj tento trojdiskový výber Collected. Je skvelý.

Papierový rozkladací obal obsahuje okrem nosičov aj stručný booklet so základnými informáciami. Skladieb je tu až 54, sú radené takmer chronologicky (od 1967 po 2003 a za tým je ešte pár singlových skladieb z rokov 1964-1968). Navyše je tu prilepených aj niekoľko vecí zo sólovej tvorby Haywarda i Lodgea.

Vo všeobecnosti majú cédečka zostupnú kvalitatívnu tendenciu, od orchestrálnych slaďáčikov sa dostaneme k vcelku komerčným rádiovkám a tak ďalej až po ničotnú nudu nedávnej minulosti (no... už je to nejaké to desaťročie). Pár sviežich sixtiesových singloviek na záver to nezachráni.

Ale nie preto som si túto vec kupoval. Išlo mi najmä o jednu z najelementárnejších skladieb 60. rokov, ktorú milujem. Nights in white satin je skrátka esenciálny etalón šesťdesiatok. Jej smutná, ale expresívna nálada ma dojíma aj dnes. Čítal som na internete nejaké názory pamätníkov, že sa im zunovala a opočúvala, ale na sebe tento jav nevnímam. Čo sa týka ostatnej tvorby, osobne ma bavia ráznejšie veci, ako napríklad melodramatická skladba Gypsy (of a strange and distant time) alebo hoci psychedelicky hrozivá smršť Higher and higher. To však neznamená, že by sa v baladách nenašlo množstvo kúzelných melódií a nálad, za všetky spomeniem krehkú vec Candle of life a podobne melancholickú záležitosť nazvanú príhodne Melancholy man. A vôbec, vrchol si podľa mňa kapela odbila na prelome 60. a 70. rokov okolo albumov To our children’s children’s children (1969) a A question of balance (1970). Aj preto táto kompilácia nezabudla na parádnu skladbu Question, ktorá bez akýchkoľvek otázok zhrnula všetko, čo je na Moody Blues zaujímavé. Z ostatných prezentovaných skladieb spomeniem ráznu rockovicu I’m just a singer (in a rock and roll band), v ktorej sa kvíli o dušu a celkom dobre znejú aj dve skladby dua Justin Hayward & John Lodge z polovice 70. rokov. A, samozrejme, popíkový hit z polovice 60. rokov Go now sa počúva sám, podobná úprimná naivnosť šmrncnutá dobrou náladou sa v neskorších dekádach jednoducho nenájde. Vôbec sú tie prvé skladby z takzvaného Decca obdobia živelnejšie, nech už sú to „beatlesovky“ až na kosť.

Na druhú stranu, radím vyhnúť sa veciam z 80. rokov, bŕŕ.

Aj keby mi dva z troch diskov veľmi nechýbali, je to dobrý reprezentatívny výber, ktorý by mohol slúžiť pre neznalého poslucháča čoby úvod do problematiky.

» ostatní recenze alba Moody Blues - Collected
» popis a diskografie skupiny Moody Blues