Gathering, The / Mandylion (1995)

Paradoxne sa mi Mandylion na prvé počutie vôbec nepáčil. Jedného dňa som ale už skutočne nemal čo počúvať a keď som videl na stole pohodené CD tejto kapely, tak som sa rozhodol to ešte raz skúsiť.

Neoľutoval som.

Na niektorý typ hudby je proste nutné dozrieť, to som pochopil po cca prvých 20tich sekundách Strange Machines. Zrazu mi to celé dávalo zmysel a keď som počul mrazivé Boejinove klávesy, bolo vymalované.

Všetko zrazu pomaly pretekalo ako temná rieka nepreskúmanou zemou. Eleanor a následná In Motion. Zasiahlo ma to presne tam, kam som potreboval.. Zrazu vyplávali na povrch všetky skryté emócie.

Napríklad ako v Leaves.. v depresívnych ťaživých riffoch zrazu vyjde na svetlo nádherné sólove prelúdium z ktorého sa vám chce až plakať.

A pomyselná emočná katarzia zabalená v nostalgii a melanchólii v podobe Mandylionu, Sand and Mercury ,ktorú považujem za vrchol albumu a nádherne uzavretou In Motion part2.

Tento album si ku mne našiel cestu v období keď som to akosi najviac potreboval. Výborne sa pri ňom premýšla nad vecami, s ktorými neviete pohnúť. Zvlášť z tej ľudskej stránky.

Človek by mohol namietať, že z inštrumentálneho hľadiska to nie je žiadne veľdielo. Táto kapela však na tomto albume ukázala, že v podstate v jednoduchosti je krása.. nepotrebujete počuť milión stupníc v sóle.. stačí že René Rutten zahrá jeden rozložený akord.. a vy viete.. že presne takto to má byť a nič viac k dokonalosti už netreba.

Nemôžem inak ako za päť hviezd, pretože toto skutočne výnimočný album je.

» ostatní recenze alba Gathering, The - Mandylion
» popis a diskografie skupiny Gathering, The