Satriani, Joe / Shockwave Supernova (2015)

Joe Satriani sa po pätnásty krát hlási tentoraz so “šokovou vlnou“ a pripravil svojim fanúšikom opäť celkom chutný pokrm. Po hrôzach typu Is There Love In Space a Professor Satchafunkilus má jeho tvorba našťastie vzostupnú tendenciu a pán gitarista prekypuje energiou, a chuťou do novej hudby. Satrianiho štýl je ľahko rozpoznateľný aj predvídateľný a v podstate už nezaznamenáva nejaký výrazný pokrok. Používa viac menej zrozumiteľný jazyk, ktorému načúva široké spektrum poslucháčov. Melódia je univerzálna záležitosť a vďaka tomu je Satriani stále na výslní. Nestratil však ani schopnosť zložiť kvalitnú inštrumentálnu skladbu a o jeho hráčskych zručnostiach ani nehovoriac.

Po prvých počutiach Shockwave Supernova som si v duchu povedal, že je to len ďalší štandardný album z jeho dielne. Gitara má futuristický výraz podobný ako na doske Crystal Planet a melódie pripomínajú letmo to alebo ono. Zostava je ako vždy veľmi zaujímavá a tentoraz ma potešila prítomnosť Marca Minnemanna a Bryana Bellera z formácie The Aristocrats. Fantastický Vinnie Colaiuta si zahral len na štyroch skladbách, keďže predošlý album bol plne v jeho moci. Pekný obal, vypilovaný zvuk ale povestná iskra do mojich uší neprichádzala. Zmena nastala až po vypočutí vinylovej edície a práve tá mi ponúkla hlbší pohľad do problematiky tohto diela.

Niektorým albumom treba dať jednoducho čas, aby dozreli. Titulný song je poplatný v plnej miere Satrianiho extravagantnej melodike a piskľavým sólam. Zlom nastáva už hneď pri druhej a nádhernej Lost In A Memory. Vyniká tu predovšetkým atmosféra, ktorú navodzuje priam majstrovským spôsobom. Podobne album frčí aj ďalej, buď v ráznejšom tempe alebo v tom pomalšom. Žiadne zakopnutie sa nekoná, všetky skladby majú do detailu premyslené motívy a témy. Satrianiho feeling a frázovanie je nezameniteľné. Poslucháč (teda konkrétne ja) je vtiahnutý do víru krásnych emócií a efektných gitarových plôch. Profesionalita tu smrdí na sto honov, no Satrianimu nie je cudzí ani humor ako napr. v Crazy Joey. Myslím si, že spojenie s multi-inštrumentalistom Mikeom Keneallym prináša už dlhší čas svoje plody a je to jasne počuť v Keep on Movin', All of My Life alebo Scarborough Stomp. Trojica skladieb If There Is No Heaven (jedna z najlepších vecí na albume), Stars Race Across the Sky a Goodbye Supernova tvoria dokonalé zakončenie tohto diela.

Kým predošlý Unstoppable Momentum ma prekvapil tvrdším soundom a menej typickým vyznením, tak Shockwave Supernova je pre zmenu jedna z najvyrovnanejších kolekcií inštrumentálnych skladieb s výrazným melodickým feelingom za posledné roky. Joe Satriani patrí medzi gitaristov, ktorí svojou tvorbou silne ovplyvňujú ďalšiu generáciu muzikantov. Pozitívne myšlienky a emócie sú kľúčom jeho úspechu. Kým ostatní sa brodia v špine, politike a negatívnych pocitoch, tak Satriani s úsmevom na tvári vyhráva na všetkých frontoch a hrá si svoju muziku už takmer 30 rokov. Obdivuhodné ...

Hodnotenie: 4,5

» ostatní recenze alba Satriani, Joe - Shockwave Supernova
» popis a diskografie skupiny Satriani, Joe