Mayall, John / Find a Way to Care (2015)

John Mayall je vekovitý deduško, ktorý odmieta odísť na dôchodok. Už síce nevydáva niekoľko albumov ročne, na druhej strane však ani nemení zostavy s frekvenciou protichodných vyjadrení vládneho politika. Ktovie, možno nie je odkázaný na kvóty povinného hrania domácej muziky, nuž skladá a preberá (to častejšie) skladby podľa chuti a nálady, než aby z toho „vyžil“. Preto je čerstvý album Find a way to care skôr výsledkom príjemného hobby, než utrpenia zarábajúceho biznismena.

Pohodové Mother in law blues v strednom tempe prináša všetko to, čo od Mayalla očakávame, a čo nás teší. Servíruje sa prehľadná bluesová šablóna s podpornou (nie odpornou) harmonikou, skrátka, príjemné trávenie po výdatnom obede si takúto muzičku pochvaľuje. The river’s invitation doplňujú hosťujúci dychári, nečakajte však uragán, skôr ľahký vetrík počas jarnej prechádzky lúkami. Ain‘t no guarantees je prvou z prekvapivého množstva autorských skladieb (celkovo ich je päť) a čo je ešte zaujímavejšie, je poriadne ostrá. Miestami je táto jemne rozkolísaná rytmická pecka takmer hardrocková, nemôžem nespomenúť parádne klávesové zunenie. I feel bad svižne odsýpa, ako keď zazriete v lese jeleňa a on vás zacítil o zlomok sekundy skôr, nuž trieli do diaľky. Asi preto, že počuje trúbky a myslí si, že sa blíži poľovnícka horda. Vlastné skladby majú paradoxne väčší náboj, než prevzaté, Find a way to care to dokazuje každou uplynulou sekundou. Pomalé blues nemôže chýbať, Long distance call znie tak, že by sa Muddy Waters mohol spokojne usmievať, ako dobre jeho skladba znie takto po rokoch. I want all my Money back by mohla vyučovať bubeníkov v hraní „shuffle“, nejde o predvádzanie, ale o presnosť a suverénnosť v jednom. Ropes and chains je jedinou autorskou skladbou, kde Mayalla dopĺňa Greg Rzab, nuž nečudo, že má táto náladovka pozitívne diskriminovanú basgitaru. Long summer days pripomína surfistu, čo sa snaží uniknúť z dosahu trojuholníkovej plutvy rozrážajúcej vlny v tesnej blízkosti za doskou. Ani nemusím nazrieť do bookletu, aby som vedel, že je to opäť vlastná skladba. Oficiálny albumový set uzatvára lenivé Drifting blues. Bar o pol tretej ráno nikdy neznel autentickejšie.

Nemám rád trend posledných rokov, kedy interpret vydá album a okamžite na ňom vyčlení niekoľko skladieb ako bonusy. ňom vyčlení niekoľko skladieb ako bonusy. Je to síce lepšie, ako keď rovno vydá tri verzie toho istého diela, vždy s inými doplňujúcimi skladbami, čo považujem za najodpornejšie správanie sa hudobníka k svojim fanúšikom, ale aj tak. Načo je dobré, že War we wage a Crazy lady sú údajne bonusmi? Nič to, obe sú vynikajúce, prvá menovaná je dokonca jedným z vrcholov albumu. Athas sóluje, akoby bol opäť južanským rokcerom v Black Oak Arkansas. Druhá je sólovým vstupom Mayalla, len klavír a spev, čo viac si priať.

Album Find a way to care je veľmi dobrý, lepší ako minulý A special life (2014), hoci geniality Tough (2009) nedosahuje, baví ma viac ako by sa na usadeného úradníka patrilo. Zostava Athas, Rzab a Davenport má mladícky elán, šťavu i chuť sa baviť, nuž je asi tým najlepším, čo Mayalla za posledných šesť, či koľko rokov postretlo. Azda ešte nepovedali posledné slovo.

P.S. Mayall buď máte radi alebo vás nudí (a to aj keď inak blues milujete, poznám viacerých takých), každopádne sa tohtoročná novinka vydarila a vypočuť by si ju mali obe strany.

Prevzaté z blogu: >> odkaz

» ostatní recenze alba Mayall, John - Find a Way to Care
» popis a diskografie skupiny Mayall, John