Tiles / Pretending 2 Run (2016)

Tiles nám konečne po dlhých rokoch priniesli nový materiál na počúvanie. Po predošlých nudných počinoch ako Fly Paper a Window Dressing sa rozhodli tentoraz pre dvojalbumový koncept! Velikášstvo nebolo celkom príznačné pre túto kapelu, preto mi tento projekt pripadá ako "danajský dar". Počúvať hodinu a pol inštrumentálne aj spevácke výlevy v klasickom prog-rockovom formáte dá naozaj zabrať. Pritom stačí tak málo, napr. trochu nadhľadu.

Neviem, čo sa s touto kapelou stalo, ale ich vývoj sa zastavil niekde pri Presents Of Mind. Momentálne to Tiles skúšajú trochu inak, ale s rovnakým výsledkom. Oceňujem snahu pohnúť sa vpred, ale nie spôsobom, ktorý bude poslucháča ubíjať. Na Pretending 2 Run sa nachádza kopec zaujímavých hostí, napr. jazz/fusion gitarista Mike Stern, bubeník Mike Portnoy (ex-Dream Theater), alebo Adam Holzman, toť klávesák Stevena Wilsona. Najvýdatnejšie vypomáhal všestranný Matthew Parmenter z kapely Discipline.

Produkciu si vzal na starosť starý známy Terry Brown, ale pripadá mi to zvukovo zastarané a žiaden progres sa v tomto smere nekoná. Tiles mohli investovať svoje finančné prostriedky viac do kvalitnejšieho zvuku, než do známych hostí, ktorí majú nalákať kúpychtivých fanúšikov. Neviem o čom je textový koncept a popravde sa mi to nechce ani zisťovať. Podľa dostupných fotiek by to mohlo byť o pohyblivých eskalátoroch a temných tuneloch v metre. Grafika albumu a aj celkové aranžmány sú príšerne predpojaté a v rámci progresívneho rocku veľmi klišéovité.

Disk číslo jedna pritom nie je vôbec zlý. Stráca však na body stereotypným zvukom. Ďalším problémom je absencia výrazných skladieb, ktoré vás potešia napr. nejakým naozaj parádnym refrénom. Prog-rockové kapely často zabúdajú na to, že hudobné umenie sa neskladá len z inštrumentálnych zručností, ale aj zo schopnosti zložiť kvalitnú melódiu. Všetko sa zlieva akosi dokopy. Ak by som mal nejakú skladbu naozaj vyzdvihnúť, tak by ňou bola 11-minútová Taken By Surprise. Psychedelický opar sa prelína s prog-rockom a vzniká tak výpravná atmosféra, ktorá má vtiahnuť do deja. Hodnotenie – 3,5

Disk číslo dva je zreteľne horší. Tu už nápady naozaj došli a začína sa variť voda rovno na sto stupňov. Jedna zo skladieb, ktorú môžem brať vážne je Weightless. Zvyšok sú progresívne tresky-plesky, ja viem zahrať toto, ja hento, tu budeme chvíľu rozjímať nad krásou života, tam zase s gitarami trošku pritlačíme na pílu. Čistý prog-rockový bullshit. Najlepšie na tom je to, že je to ešte dlhšie a únavnejšie než prvá časť. Rád by som sa ale opýtal dotyčných aktérov, kvôli čomu vznikol tento disk??? Hodnotenie – 2

Pretending 2 Run je totálny priemer v rámci štýlu. Niekedy, keď počúvam takéto "veľdiela", tak premýšľam, či by si prog-rock nezaslúžil ďalšiu punkovú vlnu. Niektoré kapely by sa po tomto vedre studenej vody konečne asi zobudili z bludného sna a začali by možno tvoriť hudbu, ktorá je naozaj životaschopná a hlavne pocitovo realistická. Toto je dobré tak akurát pre poslucháčov-akademikov.

» ostatní recenze alba Tiles - Pretending 2 Run
» popis a diskografie skupiny Tiles