Return To Forever / Return To Forever (1972)

Večnosť v siedmej galaxii.

Dovolil som si poetický úvod, lebo zoskupenie hudobníkov okolo Chicka Coreu s názvom Return To Forever je fenoménom jazzrocku sedemdesiatych rokov.

Prvá samostatná platňa Chicka Coreu so spoluhráčmi, s príznačným názvom skupiny aj platne. Spoluhráč Milesa Davisa v jeho „elektrickom“ období. K sebe si pribral esá ako Airto Moreira, Flora Purim, aby to ostalo v rodine, tu hraje na perkusie s manželom. Esá sú štyri, tak doplním Joe Farrell - saxofóny a flauta, ktorý s Coreom hraje na jeho ďalších albumoch v sedemdesiatych rokoch. Niet sa čo diviť, skúsenosti Farrell získaval hraním s Milesom Davisom, ale aj napr. McLaughlinom. Nakoniec Stanley Clarke, ktorý sa neskôr stane (aj vďaka ohlasu Return To Rorever) legendárnym vďaka špecifickému hraniu na nástroji.

Mám rád túto hudbu. Nikto na mňa nevykrikuje svoje frustrácie. Spev Flory je pohladením uší, aj keď v závere prvej skladby to rozpáli spolu so Stanleyho basou, Airtovým netradičným sprievodom bicích, pričom všetko riadi Chick na elektrickom piane.
Mám rád túto hudbu: Nikto na mňa nevyvalí zhluk zvukov, znetvorených násilným hraním. Páni muzikanti odchovaní jazzom sa najmä počúvajú a jemne hecujú. Ani kapelník nehrá samoúčelné sóla.
Mám rád túto hudbu. Tu hrajú absolútni profíci, ktorí si nepotrebujú nič dokazovať.
Mám rád túto hudbu. Tu hraje aj ticho. Dynamika má prednosť. Stačí počúvať Crystal Silence.
Mám rád túto hudbu. Značka Manfred Eicher a jeho ECM sú zárukou, že z počúvania sa stáva obrad.

Pôvodne som chcel analyzovať jednotlivé skladby. Načo. Stačí počúvať. Corea a spol. vytvorili základný kameň, na ktorom vybudovali svoju „večnosť“.

» ostatní recenze alba Return To Forever - Return To Forever
» popis a diskografie skupiny Return To Forever