Opeth / My Arms, Your Hearse (1998)

Tretí album od Opeth – My Arms Your Hearse, pre mňa predstavuje začiatok novej éry Opeth, ale zároveň aj rozlúčku s érou prvých dvoch albumov. Počujem na ňom pasáže typické pre Orchid a Morningrise ale aj Still Life a Blackwater Park.

Album začína krátkou predohrou Prologue. Je to vlastne len tečúca voda a pár tónov na klavíri. Ale je dobrá. Také ticho pred búrkou, povedal by som. Druhá v poradí je April Ethereal, ktorá sa nesie jasne v duchu prvých dvoch albumov. Má niekoľko zaujímavých momentov, ale v porovnaní so zbytkom albumu ide len o priemernú skladbu. Nie je výborná ani zlá. When, najdlhšia na albume, je na tom už lepšie. Prvá polovica skladby je dosť tvrdá a pochmúrna. Zaujímavá je však od svojej druhej polovice, kde prechádza do miernejšej časti a kde Mikael spieva už len čisto. Celkovo na tomto albume už Mikael používa čistý spev oveľa častejšie ako na prvých dvoch. No a po prvých troch skladbách prichádza zmieňovaná búrka. Poriadna porcia death-progresívnej hudby. A to od Madrigal až po záverečnú Epilogue. Je to proste jedna báseň. Jeden a pol minútová Madrigal trochu uvoľní atmosféru po dvoch tvrdých skladbách, no nie nadlho. Plynule prechádza do piatej, drsnej Amen Corner. To je už typický Still Life, hovorím si. Skvelé tvrdé riffy a prechody. Osem minút zbehne ako nič a už tu máme ďalšiu temnú skladbu Demon Of The Fall. Začiatok má skoro totožný s The Leper Affinity. Zaujímavý je na nej refrén a záverečná časť, keď plynule prejde do Credence, jemnej balady s len čistým spevom. Jasný Damnation. Je vidno, že posledné tri zmieňované piesne jasne naznačujú kam Opeth smeruje. Záver albumu sa však nesie akoby v rozlúčke s etapou prvých dvoch albumov. Zaobstaráva ju Karma. Opäť skvelá, tvrdá skladba so skvelými nápadmi, krásnou prostrednou časťou a ten záver (posledná minútka) prosto nemá chybu. No a nakoniec Epilogue, Pekné, jemné rozlúčenie s albumom, ktorý pre mňa predstavuje prvý vrchol tvorby Opeth.

Zmeny v zostave a výrazné skrátenie skladieb kapele len prospeli. Album má o nejakých 15 minút menej ako Morningrise, no aj napriek tomu mám pocit, že sa v tých 50-tich minútach objaví oveľa viac nápadov a emócií. Hráčsky je proste perfektne zahraný. To, že je koncepčný je pre mňa vedľajšie. Taktiež My Arms Your Hearse spolu so Still Life predstavujú podľa mňa Akerfielda v najlepšej forme (čistého spevu).

My Arms Your Hearse je album, ktorý som si veľmi obľúbil a vždy si ho rád pustím. Mikrospokické nedostatky na tomto albume, týkajúce sa hlavne skladby April Ethereal, mi v žiadnom prípade nezabránia dať plný počet hviezdičiek.

» ostatní recenze alba Opeth - My Arms, Your Hearse
» popis a diskografie skupiny Opeth