Magnum / The Monster Roars (2022)

Netvor Magnum huláka

Kde bolo, tam bolo, rozhodol som sa začať nový rok spoznávaním niečoho mimo komfortnú zónu a voľba padla na čerstvý dvadsiaty druhý (ako inak, v roku 2022) štúdiový album britských melodikov Magnum – The Monster Roars.

O kapelu som sa nikdy nezaujímal. Úspešná tvorba z 80. rokov nie je nič pre mňa, nejaké pokusy o vypočutie posledných štúdioviek na mňa tiež nezabrali, nuž som túto letitú stálicu britskej rockovej scény s pokojným svedomím ignoroval. Do širšieho zoznamu som si zaradil akurát debut, lebo 70. roky sú v centre môjho hudobného záujmu. Dielo sa mi však kúpiť nepodarilo, a tak som nepredpokladal, že sa v tomto živote s kapelou zblížim. Lenže stačila malá oslavná zmienka na Rockovici a pri najbližšej príležitosti som sa v obchode len tak, medzi rečou spýtal, reku, nový Magnum máte? Mali. A tak som bezmyšlienkovito siahol po peňaženke a prihodil príslušný obnos k tomu, ktorý som odovzdal za nový Jethro Tull.

Mohol by som teraz uviesť rozprávku o tom, ako sústredené počúvanie cédečka zmenilo môj pohľad na vec a ako si ma kapela získala práve preto, že som za jej dielo zaplatil, ale viete čo? Nič z toho nie je pravda! Pravda je prostá. Cédečko som si pustil ako kulisu k nejakej robote a o chvíľku som už iba prokrastinoval a kochal sa hudbou. Lebo The Roaring Silence ma „sundal“ na prvé počutie. Správna dávka melodického hard rocku bez akýchkoľvek falošných ambícií mi po dlhej dobe naozaj dobre padla. Osemdesiate roky sa pripomenú akurát zvukom klávesov, ale nie je to nič strašné.

Pod dojmom albumu som si povedal, že dám kapele novú šancu, nuž som si zadovážil hneď trojicu koncertov. Marauder (1980) aj s bonusmi núka veľkú dávku skladieb z prvých dvoch sedemdesiatkových albumov, Escape From The Shadow Garden – Live 2014 (2015) a dvojdiskový Live At The Symphony Hall (2019) mi zasa slúžia ako sprievodcovia po novšej tvorbe s povinnými hitmi z 80. rokov. Priznávam, že zatiaľ ma úplne nepresvedčili, ten opar „ejtýs“ klávesov a melódií si kapela skrátka drží (a Marauder je ním doslova presýtený). To nie je jej chyba, je to moje vnímanie, som však odhodlaný vytrvať, lebo v jej génoch sa kryštalizuje príjemná rocková muzika.

The Monster Roaring však u mňa víťazí. Dvanásť skladieb je presne takých, aké si žiadam pri pohodovom počúvaní rocku zo starej školy. Iste, obal je taký... svojský, pôsobí ako lacná napodobenina black metalu, to je však detail, inak je digipak príjemne spracovaný, booklet obsahuje všetko podstatné vrátane textov skladieb. Ono je nemecký label SPV väčšinovo metalovo zameraný, tak je to možno povinný kompromis (napokon, aj Molly Hatchet asi majú radi pre ich vikingské a fantasy obaly). Necelá hodinka prefrčí svižnejšie ako preteky formuly 1. Pritom samotná hudba príliš neuháňa. The Monster Roars je skoro balada, akurát v gitarovom sóle sa prevodovka zrazu prikloní kamsi k štvrtému prevodovému stupňu. Model – pokojný úvod, hlučný refrén, rýchlejšie medzihry – má kapela „zmáknutý“ na jednotku s hviezdičkou z dôb, kedy ešte školské hodnotenie niečo znamenalo. Nuž si ho dosaďte do zvyšných jedenástich skladieb a málokedy sa netrafíte. Po chytľavej Remember je tu majestátny náladový hymnus All You Believe In, ktorý by som si vedel predstaviť hoci u Kena Hensleyho. A takto by sa dalo pokračovať, naliehavé, vtieravé melódie, zovreté pesničky, ktoré nepotrebujú inštrumentálne ohurovať, ale ani zapierať svoje rockové cítenie, si to šinú od The Present Not The Past po Can’t Buy Youself A Heaven. Vymyká sa akurát gýčová dychovka No Steppin’ Stones, ktorá nie je zlá, ale tie dychy na mňa dýchajú niekoľko promile estrádnej zábavy. Zato sólová gitara je parádna. Najviac sa mi páči skladba Your Blood Is Violence. Pomalšia, hutná, dramatická a pritom ľahko prístupná. Ale ako som spomenul, prakticky všetky sú vyrovnané.

Krátko po vydaní som napísal, že The Monster Roaring je vynikajúci melodický hardrockový album a mám dojem, že časom bude ešte u mňa stúpať smerom k absolutóriu. .44 Magnum má zdatného hudobného nástupcu vhodného do všetkých rockových palných zbraní. A viete čo? Už je na vrchole.

» ostatní recenze alba Magnum - The Monster Roars
» popis a diskografie skupiny Magnum