Queen / Live Killers (1979)

Queen v roku 1979 – Live Killers

Kým som si užíval polihovanie, vrieskanie a popíjanie materinského mlieka, Queen absolvovali európske turné, z ktorého vykompilovali koncertný dvojalbum Live Killers. Vyšiel koncom júna 1979 a ponúkol prvú oficiálnu živú (samozrejme, mierne dorobenú v štúdiu) nahrávku kapely.

Rok 1979 bol na naozaj zásadné živé rockové nahrávky skúpy. Osobne mám v zbierke iba deväť albumov z tohto roka (dva sú „iba“ polovičné – Frank Marino & Mahogany Rush – Tales Of The Unexpected, Ten Years Later – Ride On) a len jeden považujem za zásadný – UFO – Strangers In The Night. Iste, sú tu viaceré počúvateľné chuťovky typu Cheap Trick alebo dva „rustové“ albumy Neila Younga, ale rozumieme si. Éra rocku sa pomaly končila, prichádzala éra metalu (napokon, brutálny metalický živák Unleashed In The East od Judas Priest je toho dôkazom), natupírovaného i temného. A pravda, prichádzala i éra úplne iných popových žánrov, do ktorých Queeni mali čo povedať. S Live Killers sa akoby rozlúčili s rockovou minulosťou. Z môjho pohľadu je škoda, že nevydali koncertný album už o pár rokov skôr, niekde okolo tretieho albumu, mohli byť súčasťou hardrockovej smotánky. Jasné, tento deficit zahnali archívne nahrávky Live At The Rainbow ’74 a A NIght At The Odeon – Hammersmith 1975, ale isto uznáte, že v rokoch 2014-2015 to už sotva niečo zmenilo na vývoji rockovej muziky v polovici 70. rokov.

Prezentovaná hudba je zvukovo príjemne drsná, ešte aj niektoré skladby z albumu Jazz (napokon, turné bolo práve k nemu) znejú skoro dobre. Však si vypočujte Let Me Entartain You. Iste, z prvých troch albumov už toho kapela veľa nehrala, dve skladby zo Sheer Heart Attack, jedna z debutu (Keep Yourself Alive), to je pre mňa osobne málo, ale rozumiem, že doba i tvorba pokročila. Vo všeobecnosti sú prezentované skladby skôr úsečné, krátke, niekedy až útržkovité. Stráca sa bohatosť štúdiovej produkcie, ale z môjho rockového vnímania to vôbec nie je na škodu. Každopádne nie som veľký fanúšik kapely, a preto sa ani s týmto dielom nijako zvlášť nedružím. Nie, že by hrali zle, sú to zruční muzikanti, ale niečo tomu chýba. A asi to nie je primárne výberom skladieb.

Čo som si narýchlo čítal odozvy na zahraničných hudobných stránkach, pomerne veľa fanúšikov kapely tento živák tiež veľmi nemusí, asi na tom niečo bude. Niektoré vokály znejú tak, že mám pocit, že kapela sa chystá omdlieť (You’re My Best Friend), len neviem, či od únavy alebo od nudy. Nebaviť sa na vlastnom koncerte je veľmi nepríjemný zážitok, každý hudobník si to niekedy vyskúša, ale neviem, či by to mal vryť do drážok platne. Najmarkantnejšie je to v k uzúfaniu mdlej Dreamer’s Ball. K svetlým momentom patrí košatý Brighton Rock s bubeníckym sólom.

Čo dodať? Je to taký obyčajný album, v podstate zbytočný. Ale vypočuť sa dá a dokážem ho dopočúvať do konca. Raz za dekádu.

hejkal 09/2022

» ostatní recenze alba Queen - Live Killers
» popis a diskografie skupiny Queen