Cheap Trick / At Budokan (1978)

Cheap Trick bola (a je) populárna americká rocková kapela, ktorá si na pódiu rada uťahovala z iných rockových hviezd. Gitarista si namiesto dvojkrkej gitary navešal na seba zo päť gitár, potom si zadovážil päťkrkú gitaru(!), bubeník hral s lízatkom v ústach, neraz došlo aj na kliky a ďalšie telocvikárske praktiky. Skrátka, hudba je zábava i šou. Je to v podstate komerčná kapela, nemám ju nijako zvlášť v obľube. Výnimkou je koncertný album At Budokan z roka 1978.

Kapelu som spoznal vďaka koncertu z Rockpalastu, ktorý mal otec nahratý na VHS-ke. Inak, kapelu označujú často ako power pop, čo je vcelku výstižné. Vie byť neskutočne vtieravá, napokon, jej doménou boli najmä 80. roky. Tu sme však v počiatkoch budovania slávy. Po troch štúdiových albumoch a jedným bodovaným singlom v hitparádach (Surrender) prišiel čas zachytiť skupinu naživo, kde inde ako v Japonsku.

Štipka punkového výsmechu korení úvodný popevok Hello There, ktorý končí bubeníckym mlátením po prechodoch. Ono, skladby sú všetky krátke, glamovo veselé, spevné a punkovo drzé. Krásnym príkladom je song Come On, Come On alebo hoci Lookout. Fakt, že sa mi to páči, tkvie vo zvuku. Je správne špinavý, pódiovo drsný. Už neraz sa mi potvrdilo, že aj uhladená štúdiová produkcia môže znieť naživo dobre, ak sú hudobníci okrem ziskuchtivosti srdcom rockeri. Tvrdšia skladba Big Eyes by sa nestratila na žiadnom hardrockovom albume. Najlepšou skladbou je však deväťminútová hardrocková posadená smršť Need Your Love, ktorá sa následne zjavila na albume Dream Police. Koncert utešene graduje, pomalý rozbeh hitovky Ain’t That A Shame patrí k vrcholom albumu. Pre mňa asi najznámejšia hitovka kapely – I Want You To Love Me, sa krásne rozozvučí, akoby si kapela postrážila zvuk a naservírovala ju chtivým devám v publiku nežne. A Surrender to zopakuje na druhú. Ide o vec, ktorú nemusím, i keď uznávam, že naživo znie znesiteľnejšie. Vypaľovačka Goodnight Now mi našťastie spraví chuť a je tu záver. Clock Strikes Ten ako prídavok nesklame fanúšikov, napokon, je to rýchla glamovo-punková záležitosť.

Asi málokoho, kto sa orientuje v koncertných nahrávkach a ich popularite medzi ľuďmi, prekvapí, že At Budokan sa stal kultom. V rebríčkoch predajnosti sa umiestnil takmer na špici v USA (4. miesto), dobre si viedol i v Británii (29. miesto) a bodoval aj v iných krajinách (1. miesto v Kanade, 2. miesto v Holandsku atď.). Doma sa ho predalo cez 3 milióny kusov, má trojnásobnú platinu, je teda najúspešnejším albumom kapely.

Akokoľvek mi štúdiovky tejto skupiny nič nedávajú, musím sa priznať, že Cheap Trick At Budokan počúvam rád. Je to taká moja malá úchylka, spôsob, ako sa vymaniť zo zavedených preferencií. Keď veselá muzika, tak takto.

» ostatní recenze alba Cheap Trick - At Budokan
» popis a diskografie skupiny Cheap Trick