Gallagher, Rory / Wheels within wheels (2003)

Celý život čakali fanúšikovia Roryho Gallaghera na akustický album. Dočkali sa až osem rokov po jeho smrti, kedy vyšiel kompilačný album Wheels Within Wheels obsahujúci množstvo nevydaného akustického materiálu.

Roryho brat Donal sa o jeho hudobnú pozostalosť veľmi dobre stará. Nezahlcuje éter nekonečnými posmrtnými albumami v snahe o zisk. Dozerá, aby bola jeho diskografia vždy po ruke a keď už má vydať niečo z archívov, tak si to starostlivo vyselektuje. A to je aj prípad tohto albumu. Výsledkom je zaujímavá zmes akustických nahrávok, ktoré dovtedy nikto nepočul, ak pravda nepočítame návštevníkov koncertov. Pretože väčšina skladieb je zachytená z pódií, s rôznymi zaujímavými hudobníkmi, s ktorými Rory džemoval. Nazdávam sa, že kto a kde je v tomto prípade dôležitá informácia, a preto v nasledujúcich riadkoch opíšem každú skladbu aj faktograficky.

Pokojná kombinácia akustickej gitary a klavíra napĺňa melancholickú titulnú skladbu. Nahrával ju v roku 1977, ale na žiadny album sa nikdy nedostala. Chápem, prečo. Je milá, ale veľmi jemná. Flight To Paradise je zaujímavá „španielska“ inštrumentálka, ktorú si Rory strihol na pódiu s gitaristom Juanom Martinom. Išlo o krátke akustické turné štyroch gitaristov (Rory, Juan, David Lindley a Richard Thompson) nazvané Guitarists Tour, kde všetci zúčastnení kombinovali svoju hru navzájom. As The Crow Flies poznáme z Irish Tour, ale táto verzia je štúdiová, určená do soundtarcku pre film Blanche (hrá v ňom napr. Gérard Depardieu). Folk-bluesová paráda Lonesome Highway je z roka 1975 a je to taká akusticko-elektrická chuťovka hraná v plnej zostave. Návrat do renesancie v podobe Bratacha Dubha je kúzelný. Podobne inštrumentálna folková She Moved Thro’ The Fair/Ann Cran Ull, ktorú si zahral s írskym folkáčom Bertom Janschom. Ronnie Drew počul album Calling Card a zamiloval si Barley And Grape Rag, nuž si s Rorym v Londýne spolu zadžemovali a toto je výsledok. Parádna skladba je The Cuckoo, ktorú Rory nahral v belgickom dome folkáča Rolanda Van Campenhouta, kde v druhej polovici 70. rokov chvíľku býval. Štúdio mali na konci záhrady, ale namiesto idylky sa pripravte na ostrý tradicionál.

V roku 1994 sa v rámci Montereux Jazz Festival Rory stretol na pódiu s fenomenálnym bendžistom Bélom Fleckom a zahrali si tri skladby – Amazing Grace, Walkin’ Blues a Blue Moon Of Kentucky. Parádny set! Z festivalu v Ghente pochádza ďalšia skočná skladba Deep Elm Blues v duete s Van Campenhoutom. Goin’ To My Hometown je známa vec z albumu Live! In Europe, táto verzia je z počiatku 80. rokov, našla sa v materiáli nahrávanom pre album Stage Struck a Roryho kapelu na pódiu doplnil Lonnie Donegan. Na záver je tu inštrumentálna skladba, ktorú našiel Donal Gallagher v pozostalosti bez označenia, nuž ju nazval Lonesome Highway Refraining, keďže ústredný riff je z tejto veci.

Keby som to mal zhrnúť, nie je to úplne klasický Roryho album. Je tu veľa veľmi zaujímavých odbočiek k flamengu, klasike, folku a pod., a preto ide o pomerne pokojnú a krotkú hudbu. Na druhú stranu, práve preto budete počuť Roryho ako gitarového velikána, ktorý bol síce srdcom i hlavou bluesrocker, ale ako hudobník bol všestrannejší, než by sa zdalo. Wheels Within Wheels je pekná a dobrá muzika. Fajn, že vyšla.

» ostatní recenze alba Gallagher, Rory - Wheels within wheels
» popis a diskografie skupiny Gallagher, Rory