James Gang / Rides again (1970)

Ako poznamenal hudobný kritik John Swenson – James Gang Rides Again je jednou z najvýznamnejších rockových nahrávok sedemdesiatych rokov. Súhlasím. Prečo?

„Made Loud To Be Played Loud“

Začnem netradične. Kedysi som písal recenziu na tretí album Led Zeppelin a rozvinul som v nej nasledujúcu úvahu:

„Uvedomme si, čo sa v hardrockovom ošiali dialo v roku 1970. Každý z velikánov sa pretekal, ako je tvrdší, melodickejší a zároveň nariffovaný alebo aspoň sólovo namakaný. Black Sabbath prišli so svojim temným debutom a nesmrteľným Paranoidom, Uriah Heep rovnako debutovali ráznym počinom, Deep Purple vyrukovali s klasikou In rock, Atomic Rooster po mierne psychedelickom debute stihli vytesať do temnoty Death Walks Behind You, Jethro Tull na svojej ceste za jedinečnosťou ponúkli neprekonateľný Benefit, Wishbone Ash všetkým vytreli zrak s ich poňatím balád na majstrovskom eponymnom debute (napr. Phoenix) a to som stále iba na Britských ostrovoch. Rok 1970 je jednoducho v hardrockovej (ale aj v rockovej) histórii ten naj.

A čo na to Led Zeppelin? Hoci sa im osvedčilo ich „vytvrdené“ blues, nehodlali ostať naveky na jednom mieste. Ich tretí album výrazne vykročil (prvý raz) mimo zavedené cestičky (ktoré sami zavádzali) a prevliekol sa do akustického a mierne folkového šatu. V tomto smere im konkurovalo naozaj málo skupín, z blues cez hard rock po všemožné polohy hádam iba Jethro Tull, prípadne chameleón Vincent Crane a jeho Atomic Rooster (tiež čo album, to úplne iná muzika, ale stále je jasné, o koho ide). Rímska trojka však v roku 1970 prakticky nemá obdoby, jediného dôstojného a porovnateľného kandidáta vidím v podobe albumu Rides Again od James Gang (tiež jedinečné elektrifikované i akustické polohy).“

A tú poslednú vetu podčiarkujem! Na Progboarde som kedysi namiesto recenzie zverejnil tento kvíz:

„Túžite po kúsku originality?
Oceňujete špičkovú produkciu kombinovanú s nápaditou rockovou muzikou?
Zvládate klavírno-gitarové pohodovky dokreslené slákovými aranžmánmi?
Ste hard rock pozitívni telom i dušou?
Hľadáte presne vystihujúce dielo k päťhviezdičkovému hodnoteniu?

Ak ste aspoň raz odpovedali nie, tak sa nič nedeje, ak ste však na všetko odpovedali áno, viete, čo si pustiť.“

Je to tak! Rodes Again sa vymyká akémukoľvek porovnaniu a nemá nasledovníkov, kopírovačov, nikoho, kto by sa mu čo i len priblížil. Album je rozdelený na dve časti. Prvá strana LP hardrockuje o dušu, pričom dokáže prísť s nesmierne originálnou hravou inštrumentálkou Asshtonpark. Malá perlička – pôvodné americké vydanie obsahovalo v skladbe Bomber takmer minútu a pol trvajúcu citáciu Bolera. Ravelovi dedičia sa išli zbesnieť a prinútili ABC Records kvôli neautorizovanému použitiu z ďalších vydaní túto pasáž vystrihnúť. Napriek tomu vyšlo niekoľko edícií platní, kde sa skladba „omylom“ nachádzala kompletne. Vďaka reedícii albumu na japonskom CD z roka 2021 mám aj túto verziu diela, čo ma teší.

Druhá strana platne je prakticky sólovým autorským počinom Joe Walsha. Paradoxne, ide o akustické a klávesové balady, a teda o niečo úplne iné, ako ktokoľvek čaká. A aj napriek odklonu od ostrej muziky ide o majstrovské náladové predstavenie.

Naozaj nie je veľa albumov, ktoré by sa blížili tomu, čo znie na RIdes Again. Právom je považovaný za výnimočné dielo a to, že sa v rebríčku umiestnil „až“ na 20. mieste, na tom nič nemení. Aj singel Funk #49 si viedol relatívne úspešne, umiestnil sa na 59. mieste. Lepšie na tom bol už len singel Walk Away z tretieho albumu (21. pozícia). Netvrdím, že album osloví každého, ale každý by si ho mal vypočuť, toto sú dejiny a ešte je to aj skvelá muzika.

» ostatní recenze alba James Gang - Rides again
» popis a diskografie skupiny James Gang