Too Much / Too Much (1971)

K jedinému albumu japonskej skupiny Too Much som sa dostal potom, čo Gerry na Rockboarde pridal jej profil. Zaujal ma, a tak som si CD (GEMA/Black Rose Records, 2000) kúpil. Ide o čerstvú akvizíciu, nuž aj moje slová o nej sú ešte čerstvé.

Sedem skladieb ponúka presne ten typ hard rocku, ktorý milujem. Nástrojové obsadenie gitara-basa-bicie-spev nedáva šancu akýmkoľvek uhladeným pokusom o prívetivosť. Kým producenti po vzore maliarov pretierajú stenu ďalšou a ďalšou vrstvou farby, Too Much preferuje neomietnuté tehly. A tento hradný dizajn uhranie každého poslucháča, ktorý dáva prednosť autentickým vínnym pivniciam pred turistickými gýčovými kaviarňami.

Riffové nálože (Grease It Out, Love Is You, Gonna Take You) striedajú srdcervúce rockové balady (Love That Blinds Me, Reminiscence) . Tempá sú skôr pomalšie, usadené, ťažkotonážne. Musím vyzdvihnúť drsný hlas speváka a jeho angličtinu, ktorá je oproti iným japonským spolkom prirodzená a bez prízvuku. Zvláštne vybočenie predstavuje krehký Dylanov cover I Shall Be Released. Dominuje mu klavír, nikde sa nepíše, kto tento nástroj obsluhoval. Záverečný dvanásťminútový opus Song For My Lady (Now I Found) je tiež prekvapujúco jemný. Vybrnkávanie, klávesy, sláky, flauta... Dodáva albumu pestrosť a ako záverečný gradovaný kúsok sa mi páči.

Iste, nie je to nič objavné, je to „iba“ vynikajúca muzika. Priamočiara, tvrdá, nekompromisná. Som rád, že aj tento výlet do Japonska v 70. rokoch ma obohatil. Too Much je výborná vykopávka, ktorá si nezaslúži skončiť v depozitári, ale vo výstavných priestoroch. Spolu s Orang-Utan, Leaf Hound alebo Black Cat Bones, medzi ktoré výrazom presne zapadá.

» ostatní recenze alba Too Much - Too Much
» popis a diskografie skupiny Too Much