Hammill, Peter / Over (1977)

V 20. storočí mám dvoch osobných favoritov na titul najvýznamnejšieho hudobníka, skladateľa a textára. Prvým je Jack Bruce, druhým Peter Hammill. A práve Hammill je pre mňa v tejto subjektívnej disciplíne víťazom. Považujem ho za najvýznamnejšieho pesničkára 20. storočia., Komplexné texty, často zo života, často len on a gitara alebo klavír, pri ohníčku na čundri by asi nikoho nenadchol, ale aj tak si podľa mňa titul pesničkára zaslúži. Jeho šiesty sólový album Over mi dá isto za pravdu. Skladby boli nahraté v polovici roka 1976, ale dielo sa na pulty dostalo až v apríli 1977.

Začíname zostra klasickou „vandergraafovskou“ skladbou Crying Wolf. Napokon, hrajú tu členovia Van Der Graaf Generator (Nic Potter, Guy Evans). Najpôsobivejšia boliestka na albume si vystačí s deklamovaním, klavírom a husľami budúceho člena Van Der Graaf Generator Grahama Smitha. Volá sa Autumn a v podstate vystihuje Petrovho génia. Však si prečítajte text! Time Heals je takmer pozitívna skladba. Jasné, v zmysle čerstvého vánku na cintoríne, ale aj tak! Je v nej toho pochovaného toľko, až kostlivci v skriniach slepo závidia. Opäť tu máme rytmiku Potter-Evans. Album vznikal v zložitej situácii, kedy sa Peter rozišiel so svojou láskou Alice a album je plný melanchólie. Krásne to ilustruje ostrá akustická gitara v kombinácii so šeptom nazvaná Alice (Letting Go).

Zapojenie orchestra do skladby This Side Of The Looking Glass znamená jediné. Toto je vážna hudba! Začína jemne, clivo, ale postupne sa rozvinie do podoby novej galaxie. Tieto monumentálne emočné hromobitia milujem. Hammill tu „iba“ spieva, ale poviem vám, je to nádhera! Viete, ako sa za pomoci akustickej gitary a husieľ tvorí záhrobná muzika? Skladba Betrayed vám to názorne predvedie. (On Tuesday’s She Used To Do) Yoga je stelesnenie pekelných múk do minimalizmu. Akustická gitara a spev, sem tam akési klávesové výbuchy, neskutočné! Nemám slov. A to som ešte nespomenul záverečnú Tantru Lost And Found. Opäť sa pridáva už spomínaná rytmika, a tak sa vraciame do oblasti rockovej hudby.

Pre mňa je album Over vrcholom Hammillovej tvorby. Je najzovretejší a svojou melancholickou náladou azda aj najprístupnejší širšiemu publiku. Pretože štandardne sa v 70. rokoch jeho skladby prihovárali akurát tak depresívnym chovancom sanatórií, aj to len do spáchania samovraždy. Každopádne ho považujem za to najlepšie, čo tento bard vytvoril. Ani všetky hviezdy v nekonečnom vesmíre by nestačili na dostatočné hodnotenie.

P. S. Bonusy sú, aby boli, neurazia, ale vedel by som bez nich žiť.

» ostatní recenze alba Hammill, Peter - Over
» popis a diskografie skupiny Hammill, Peter