Gentle Giant / Octopus (1972)

Štvrtý štúdiový album britskej progresívnej veličiny Gentle Giant sa volá Octopus. Nahrával sa na prelome júla a augusta 1972 a prvého decembra sa dostal na pulty obchodov. Názov albumu vymyslela Philova žena Roberta, keď osem skladieb pomenovala „octo opus“.

Musím sa priznať, že mám veľmi rád obal albumu. Ako dieťa som miloval podmorské hlbiny a chobotnice (a sépie) ma fascinujú dodnes. Ako britská verzia od Rogera Deana, tak americká s chobotnicou vo fľaši od Charlesa Whitea, predstavujú pre mňa príťažlivý vizuálny zážitok.

V zostave sa opäť vystriedal bubeník. Mortimorea nahradil John „Pugwash“ Weathers. Tento waleský borec hral dovtedy v skupinách Eyes Of Blue, Big Sleep, Pete Brown & Piblokto!, Wild Turkey, Graham Bond’s Magick a The Grease Band. Kapela tak získala definitívneho bicmana. A veru parádneho. Premýšľam nad tým, že hrať muziku Gentle Giant z pozície rytmiky nie je veru med lízať a aby z toho mal človek radosť, musí byť veľmi dobrý. Inak sa vytrápi.

Už v úvodnej skladbe The Advent Of Panurge ma rytmizovanie nesmierne baví a celú skladbu vnímam ako vrchol albumu. Zaujímavé je, že všetky skladby majú tak tri až päť minút, pritom sa v nich deje toľko, koľko sa mnohým tiež artrockerom nepodarilo narvať na celé svoje diskografie. Podobne rytmicky rozšafne je na tom aj Raconteur Troubadour, aj túto zvláštnu skladbu mám veľmi rád. A do tretice nemôžem nepochváliť hardrockový skvost A Cry For Everyone. Knots zvláštne preševelí, aby sa ďalšie temné Čudo Judo vybláznilo v čomsi nazvanom The Boys In The Band. Akási renesančná klasika sa pripomína v Dog's Life. Tu sme úplne mimo rockovej podstaty muziky, ale do šialenej mozaiky muzikantského prejavu Gentle Giant táto krehuľka pasuje. A v nežnej nálade pokračuje aj artrocková balada Think Of Me With Kindness. Na záver je tu opäť rytmicky neposedná rocková šialenosť nazvaná River. Toto je rieka kľukatiaca sa kaňonmi ponurých hôr, divoká, s netušenými tíšinami, hlbokými zákutiami a najmä, plná rýb i ostrých skál. Nechcel by som do nej spadnúť, ale veľmi dobre sa popri nej kráča.

Hudba doznieva, ešte si dovolím upriamiť pozornosť na veľmi zaujímavý moment. Kapela na koncertoch nehrala nejaké skladby z tohto albumu, ako býva dobrým zvykom. Ona celý album skompilovala do štvrťhodinovej koláže a tú obvykle núkala poslucháčom ako, povedzme, variáciu na svoj vlastný album. Zaujímavé.

Verdikt je jasný. Ďalšia nevšedná a dokonalá muzika si zaslúži plný počet hviezd.

» ostatní recenze alba Gentle Giant - Octopus
» popis a diskografie skupiny Gentle Giant