Recenze
Alice Cooper / The Definitive Alice Cooper (2001)
Alice Cooper je synonymom pre divadelnú rockovú šou. Nikdy som jeho manierom priveľmi neprepadol, ale občas si ho rád vypočujem.
Náš prvý kontakt prebehol niekedy ďaleko v minulosti, otec mal nahratý „beatclub-like“ klip Under My Wheels. Zaujal ma príbehom, ako si bubeník Neal Smith volával s Keithom Moonom s The Who a súťažili o to, kto bude mať väčšiu bubenícku súpravu. Hneď, ako jeden doplnil napríklad prechoďák, druhý musel hneď dokúpiť dva! Netuším, či je to pravda, odkiaľ sa to vzalo, ale mám ten príbeh rád.
V 90. rokoch som zachytil Poison, skladbu síce nechutne komerčnú, ale zato zvláštne podmanivú. Najmä ma bavil záverečný duet gitarového sóla a spevu, čo je fór, ktorý ma azda nikdy neomrzí.
Časom nasledovali ďalšie letmé kontakty, tu video záznam koncertu Welcome To My Nightmare, tam požičaná výberovka The Greatest Hits (1974) a ešte nejaká, čo si ani nepamätám. Každopádne ma tá jeho prvotná tvorba (teraz nepočítam prvé dva albumy) v rozsahu „bestofky“ oslovila natoľko, že som sa časom porozhliadol po obchodoch a zabral jednodiskový výber The Definitive Alice Cooper. Zavážilo najmä to, že až na dve skladby obsahuje celú starú „greatesthitovicu“.
Muzika je to svojská. Ako bolo na prelome 60. a 70. rokov dobrým zvykom, bola natoľko špecifická, že mala jasne rozpoznateľný punc originality. Keďže Alice Cooper (kapela i frontman) ohromoval najmä vizuálnou pódiovou šou zahľadenou do hororu, akosi sa pod tým teatrálnym nánosom pozabudlo, že ide aj o pomerne zručnú rockovú muziku. Psychedélia, hard rock, sem tam čosi ďalšieho, má to niečo do seba.
Tento výber začína jednou z najikonickejších „cooperovských“ skladieb I’m Eighteen. Tú mám dodnes z jeho tvorby asi najradšej. Vo všeobecnosti sa výber sústreďuje na úspešné songy z obdobia rokov 1971-1978 a doplnili ich dva megahity z prelomu 80. a 90. rokov z albumov Trash a Hey Stoopid.
Spomínať nesmrteľné klasiky typu School’s Out (čo je skladba obľúbená všetkými študentmi vrátane mojich dcér) alebo Welcome To My Nightmare asi netreba. Čo ma však na tomto výbere potešilo maximálne, je osemminútová brutálna skladba Halo Of Flies.
Booklet obsahuje krátke sprievodné slovo, komentáre ku každej skladbe, ktoré nám až na jednu výnimku pripravil sám Alice Cooper. Údaje o skladbách sú samozrejmosťou, zostavy však uviedli zjednodušene, skrátka tam dali len prvú so Smithom.
Pokiaľ sa chcete zoznámiť s najväčšími hitmi Alice Coopera, je to dobrý výber. Pravda, ak by ste chceli poznať aj obdobie z 80. rokov, prípadne tvorbu z 90. rokov, veľmi vám nepomôže. Mne stačí.
P.S. Ozaj, Alice Cooper na albume The Last Temptation (nie je tu zastúpený ani jednou skladbou) spolupracoval s komiksovou elitou, menovite šlo o duo Neil Gaiman – Dave McKean. Prvý mu písal príbeh, druhý navrhol obal. A príbeh vyšiel aj vo forme zaujímavého komiksu, ktorý dokonca existuje v českej mutácii.
» ostatní recenze alba Alice Cooper - The Definitive Alice Cooper
» popis a diskografie skupiny Alice Cooper