Recenze
Hendrix, Jimi / :blues (1994)
Jimi Hendrix akoby začal tvoriť až po smrti. Toľko nahrávok, koľko mu stále vychádza, by musel nahrávať nepretržite 24 hodín denne aspoň sto rokov, ale predstavte si, stihol to za nejakých päť. Tomu vravím zázrak! Niekoľko pokusov o preniknutie do tohto sveta som podnikol, ale nemá to pre mňa cenu. Vystačím si s niekoľkými výberovkami, oficiálnou predstmrtnou diskografiou a pár starostlivo vybranými koncertnými a posmrtnými nahrávkami, ktoré sa dajú porátať na prstoch jednej drevorubačskej ruky. V roku 1994 vyšla zaujímavá kompilácia nahrávok nazvaná :blues, ktorú som mal kedysi dávno napálenú a dnes už vlastním originál. Prečo?
Pretože je to skvelá muzika.
Kompilácia vlastných i prevzatých skladieb, vydaných i nevydaných kúskov, prierez rokmi 1966-1967. Sú tu rôzne demá, štúdiové jam sessions a tiež koncertné nahrávky. Okrem tradičných spoluhráčov typu Billy Cox (basa), Noel Redding (basa), Mitch Mitchell (bicie) a Buddy Miles (bicie) zahosťuje niekoľko ďalších hudobníkov, z ktorých zaujmú mená ako Jack Casady (basa) a Steve Winwood (organ), obaja hrajú v skladbe Voodoo Chile Blues.
Hendrix bol skvelý bluesman, ale na albumoch sa mu paradoxne veľmi nevenoval. Preto je táto sonda do jeho bluesového sveta žiadúca a výnimočná. Navyše, akokoľvek je blues ortodoxná muzika, Hendrix bol inovátor a aj v rámci limitov pentatoniky a dvanástok sa dokázal pohybovať mimo vyšliapaných cestičiek.
Sú tu prekvapivé momenty. Hneď úvodná Hear My Train Comin’ (acoustic) ponúka iba akustickú gitaru a spev, čosi, čo Hendrix na oficiálnych nahrávkach nikdy nerobil. Jedenásť skladieb velebí blues, blues a nič iné ako blues. Hendrix hrá štandardy (Born Under A Bad Sign, Catfish Blues, Mannish Boy, Bleeding Heart) i vlastné veci. Red House asi pozná každý, ale sú tu aj menej známe kúsky ako Once I Had A Woman alebo Jelly 282. Samozrejmosťou je Voodoo Chile Blues. Dominuje gitara, väčšinu času si uzurpujú nekonečné sóla, tak to mám rád. Navyše, nechýba krátke bubenícke sólo (v Catfish Blues), čo ma teší.
K Hendrixovi som si hľadal cestu dlho, vraví sa, že kto hľadá, nájde, nuž, pre mňa to platí. :blues je album, ktorý počúvam rád a často. Nemá chybu.
» ostatní recenze alba Hendrix, Jimi - :blues
» popis a diskografie skupiny Hendrix, Jimi