Recenze
Poobah / Let Me In (1972)
Moja záľuba v jednoalbumových vykopávkach ma doviedla aj k americkej hardrockovej skupine Poobah. Predstavte si, aké bolo moje prekvapenie, keď kapela bezostyšne, nie, že nenahrala iba jeden album, ale dodnes funguje!
Každopádne sa dnes pozrieme na debutový album Let Me In z roka 1972.
Hardrockové triá zbožňujem. Rytmika v zložení Phil Jones (basa, spev) a Glenn Wiseman (bicie Jim Gustafson okrem gitary a spevu zvesela preluduje i na klávesoch, ale to si ani nevšimnete. Šesť skladieb je presne takých, aké počúvam veľmi rád. Už úvodná pecka Mr. Destroyer ukazuje, že kapela to má rada surové. Iste, na úvod zaznie voľajaký smiešny dialóg, ale od nástupu šmirgľovanej gitary môj poslucháčsky duch instantne prejde zo zemského skupenstva do nirvány. A tento stav pretrváva aj v záverečnom džungľovom perkusívnom opare.
Baladicky ladená Enjoy What You Have vyrušuje ordinárneho poslucháča neustálym psychedelickým podpichovaním. Ako keď vám vlastizradca hudie do uška čosi o mierových úmysloch invazívnej armády. Vie, že je to blbosť, ale tak dobre to znie! Bluesový názvuk v Live To Work je taký drsný, že by pri ňom aj Chuck Norris radšej rokoval ako bojoval. Psychedelická haluz Bowleen poteší najmä konzumentov rôznorodých rastlinných fajčív, na záver sú spláchnutí do záchoda a nastúpi ďalšia hardrocková operácia bez umŕtvenia zavádzajúco pomenovaná Rock N’ Roll. Záverečná a titulná skladba v jednom, Let Me In, poteší najmä priaznivcov dlhých bubeníckych sól.
Na mojom CD sa nachádza 12 bonusov. Kapela sa snažila vydať všetko, čo našla v skrini, nech majú fanúšikovia radosť, a tak sa pripravte na niekoľko zmien na poste bubeníka, zopár koncertných záznamov a najmä podobne drsnú muziku. Taká Upside Down Highway by sa nestratila ani v hlbinách čierneho mŕtveho metalu. Je asi dobre, že ju nepočuli dnešní stoner rockeri, lebo kvílenie ich zúfalého mindráku by znelo ešte horšie ako to, čo obvykle produkujú. A peciek, ktoré stoja za zmienku je tu veľa, Make A Man Outta You, Walk Of The Bug, Going To Rock City, I’m Crazy, You’re Crazy... Bonusy sú akoby ďalším albumom kapely, rozhodne sa teším, že túto nekompromisnú nádielku vlastním a môžem počúvať. Vlastne by som povedal, že sú ešte lepšie ako album.
Hrubozrnná hudba kapely Poobah ma baví, v USA sa hral hard rock, aký sa nikde inde na svete nevyskytoval.
» ostatní recenze alba Poobah - Let Me In
» popis a diskografie skupiny Poobah