Felt / Felt (1971)

Americkú skupinu Felt som mal na zozname odnepamäti. Zaujal ma obal, keď som kedysi v dávnych časoch browsoval po tom, čo sa vtedy nazývalo internet. Na CD som však nikdy nemal šťastie, a tak som sem aspoň pred mnohými rokmi pridal profil, reku, hádam sa niekto nájde, kto ku kapele niečo napíše. To boli ešte doby, kedy sa v českých a slovenských luhoch a hájoch o muzike písalo často a mali sme medzi nami borcov typu Merhaut.

Ale život vie vyliečiť aj toho najväčšieho optimistu. Profil dodnes zíval prázdnotou, našťastie, na jar tohto roka som bol v Bruseli a v miestnom hudobnom bazári som naďabil na CD od Flawed Gems za rozumnú cenu. Neváhal som ani sekundu a prihodil ju k ďalším túžobne vyzerajúcim položkám chýbajúcim v mojej skromnej zbierke (Jane – Between Heaven And Hell, Crabby Appleton...). Prečo?

Až beatlesovsky jemná psychedélia v Look At The Sun sa postupne pretaví do zlovestného gitarového sóla na záver a ja viem, že sa mám na čo tešiť. Jazzovo vytvrdená Now She’s Gone mi to potvrdí ako prívetivý úradník potrebné tlačivo. Pozornejší poslucháč si isto všimne, že kapela je jednou nohou zaborená do 60. rokov, pričom jej táto melodická poleva ani trocha neprekáža v tvorení podmanivej muziky. Aká by to bola rocková kapela zo 70. rokov, ktorá by sa nepokúsila o hranie blues? Weepin’ Mama Blues je vrcholom albumu. Tvrdá žulová záležitosť, popri ktorej sa aj Chuck Norris zdá byť pieskovcom, mi sedí. Melodramatické skladby mám rád, World je naozaj neskutočne citovo žmýkajúca variácia na expresionizmus v rocku. A o dlhočiznej The Change to platí dvojnásobne! Toľko pátosu a pritom ani kúsok gýča, to je umenie! Záverečná skladba Destination ponúka troška vydýchnutia a opäť musím konštatovať, že tá sixtiesová melodika ide kapele na jednotku.

Album Felt je skvelý. V tvrdých pasážach nedostižný, v melodických návykový. Vyplatilo sa mi trpezlivo číhať na príležitosť a som rád, že mám túto zabudnutú jednohubku na tanieri.

» ostatní recenze alba Felt - Felt
» popis a diskografie skupiny Felt