Hundred Seventy Split / The Story So Far (2022)

Keď sa v roku 2010 od Ten Years After odčlenili dvaja kľúčoví muzikanti, zdalo sa, že bude s kapelou amen. Že sa tak nastalo, považujem za zázrak, ale poďme sa pozrieť, čo spomínaná dvojica v zložení Joe Gooch (gitara, spev) a Leo Lyons (basa) odvtedy vyviedla.

Založila formáciu Hundred Seventy Split, v mnohom pokračovateľa ich novodobej formy bluesrockového energetického kokteilu. Kapela má na konte štyri štúdiové a dva koncertné albumy. Posledný – Movin’ On – vyšiel len pred nedávnom. Ja som sa kapele viac-menej vyhýbal až do doby, kěd som si kúpil ich rekapitulačný woodstockový koncertný album Live Woodstock 69’, ktorý ma baví veľmi. A tak som si tento rok zadovážil výberovku The Story So Far z roka 2022, ktorá obsahuje stručný úvod do tvorby z rokov 2010-2016, a teda obsahuje skladby z prvých štyroch albumov.

Muzika je to skvelá. Je to moderne znejúci bluesrock, znie ako prirodzený nasledovník ich posledných počinov s Ten Years After. Gooch je nadaný a technicky disponovaný gitarista, Lyons jedinečný basgitarista. Za bicími sedí prevažnú väčšinu času Damon Sawyer, odvádza štandardnú robotu. Dvanásť skladieb (dva bonusy sú prirodzenou súčasťou cédečka, ich exkluzivita spočíva v tom, že ide o dovtedy nevydané koncertné skladby) nemá slabé miesto. Od The Smoke po She’s Got The Mojo sa priaznivec blues a rocku cíti komfortne, dobre, príjemne. Hudba má tú moc, pozdvihnúť náladu, keď sa človek cíti pod psa. S
Hundred Seventy Split by som si vyliečil hádaj aj smrteľnú neliečiteľnú chorobu.

Keď tento prierez z tvorby počúvam, vždy mám chuť vyzdvihnúť inú skladbu ako tú naj. Za pozitívum považujem aj to, že polovica skladieb je koncertných. Iste, asi by som privítal viac vlastnej tvorby, keďže kapela sa (logicky) na svojich vystúpeniach rada vracia k odkazu Ten Years After. A tak tu máme hneď tri parádne pripomienky legendárnej skupiny (Good Morning Little Schoolgirl, Love Like A Man a I’m Coming Home). Každopádne vyzdvihnem tvrdú a temnú pecku Gonna Dance On Your Toombstone, ktorá vo mne vyvoláva tie najslastnejšie pocity. Podobne Pork Pie Hat by sa nestratila ani na vrcholných priečkach ľubovoľného rebríčka dobrej muziky. A do tretice, Bonamassa by upísal dušu za pecku ako The Game alebo hoci It’s Coming Back Around. Ja som na tom lepšie, stačilo mi obetovať pár eur a výsledok mám doma na nosiči, ktorý so mnou prežije zvyšok života.

The Story So Far ponúka vynikajúcu muziku, je to dobrý výber. Pokiaľ ste ešte o Hudred Seventy Split nezavadili, skúste, možno budete pozitívne prekvapení. A ak nie, aspoň si rozšírite bluesrockové obzory.

» ostatní recenze alba Hundred Seventy Split - The Story So Far
» popis a diskografie skupiny Hundred Seventy Split