Whalefeathers / Whalefeathers (1970)

Po psychedelicky jemnejšom debute z roka 1969 zvanom Declare sa v kapele vystriedal basgitarista a druhý album Whalefeathers z roka 1970 výrazne pritvrdil.

Niekedy na prelome milénia mi kamarát požičal práve druhý album tejto skupiny, ktorý som si, ako inak, napálil. Hudba sa mi páčila, ale mal som aj, ak si dobre pamätám, nedefinovateľný pocit, že mi čosi nesedí. Myslím, že som vtedy dumal, prečo je tu tak veľa coverov. A tak som po origináli nijako zvlášť nepátral a album som nepočul hádam dvadsať rokov. Cca pred piatimi rokmi som sa dostal k  CD od Akarmy, a mám teda obidva albumy na jednom nosiči. O debute sa rozpíšem inokedy, poďme sa pozrieť, ako na mňa pôsobí Whalefeathers po rokoch.

Krátka odpoveď znie – veľmi dobre. Ako som už spomínal, album obsahuje viacero prevzatých vecí. Zo šiestich skladieb sú tu až štyri prerábky. To je oproti debutu výrazný nepomer, tam bol z ôsmich skladieb iba jeden cover. Ale poďme k tomuto dielu. Hneď na úvod tu máme drsnú pecku World Of Pain známu z albumu Disraeli Gears od skupiny Cream. Autormi sú Felix Pappalardi a Gail Collins. Whalefeathers skladbu vytrvdili a doplnili o kopu sólových prietrží, som spokojný.

Nasleduje I Don’t Need No Doctor z pera Nicka Ashforda, Valerie Simpson a Jo Armsteada. Keď ju v roku 1966 Ashford vydal ako singel, okamžite zapadol. Chopil sa ho Ray Charles a ešte v tom istom roku z neho spravil hit. Ja milujem koncertnú verziu od Humble Pie, priamočiary hard rock nikdy neznel lepšie. Táto verzia je... iná. Nazdávam sa, že pred štvrťstoročím som ju preto nemal až tak rád, dnes som uhranutý. Veľmi originálna hardrocková jazda. Vrchol albumu!

Nová posila, basgitarista Leonard LeBlanc, dodal vcelku fádny slaďák It’s A Hard Road (Back Home) s príjemnou sólovou medzihrou, ale poďme k ďalšiemu coveru.

Bastich je skladba od umelca prezývaného Saint Steven (vlastným menom Steve Cataldo). V roku 1969 vydal album Saint Steven, je to psychedelická jednoalbumová rarita, ktorú asi veľa ľudí nepozná. Táto verzia začína bubeníckym sólom a následne sa pretaví do gradujúcej melodramatickej balady, v ktorej nie je núdza o srdcervúce momenty.

Čo povedať o notoricky známej bluesovej klasike Pretty Woman? Azda iba toľko, že kapele sa podarilo dať jej osobitý šat, v ktorom je skladba jasne priraditeľná ku konkrétnej skupine. A to je kumšt! Prečo je blues základom hard rocku, táto tvrdá pecka ukazuje priam didakticky.

Záverečná desať a pol minútová skladba Shadows stojí na klávesoch, však ju aj zložil frontman Ed Blackmon, klávesák a spevák. Po rozsiahlom úvodnom organovom improvizovaní sa pridá aj kapela, zdá sa, že to bude ďalší naliehavý slaďák, ale v sólovej pasáži sa dostaneme do vytrženia, v ktorom sa rúcajú priehrady a nástrojová vlna zmetie všetko, čo jej stojí v ceste. Dobre nám tak!

Album Whalefeathers od rovnomennej skupiny je typickým dobovým predstaviteľom tvrdšej rockovej muziky. Psychedelickým oparom odkazuje na 60. roky, ale zároveň je nekompromisne ostrá, ako to vedeli podať len na začiatku siedmej dekády minulého storočia. A to milujem!

» ostatní recenze alba Whalefeathers - Whalefeathers
» popis a diskografie skupiny Whalefeathers