Mayall, John / Chicago Line (1988)

Blues. Ingrediencia, bez ktorej sa v živote nezaobídem. Výraz, emócia, krása v jednoduchosti. Spája človeka a jeho prežívanie do neoddeliteľného súzvuku, ktorý ma oslovuje. Jedným z najpresvedčivejších bluesmanov bol „otec britského blues“ John Mayall. V roku 1988 vydal štúdiový album Chicago Line, na ktorom sa prvýkrát predstavila zostava s dvojicou výrazných gitaristov Walter Trout a Coco Montoya.

Rytmika Bob Haynes a Joe Yuele bola tiež zaujímavá, s Mayallom hrala stabilne od druhej polovice 80. rokov. Pikoškou však bola účasť klávesáka Tonyho Careyho, ktorého poznajú najmä priaznivci Rainbow. Ten album aj produkoval a odviedol vynikajúcu robotu. Znie prirodzene, bez nánosov 80’s soundu, čo kvitujem. Nahrával sa začiatkom apríla 1988 v Západnom Nemecku, pričom vyšiel iba v USA, Nemecku, Švédsku a Taliansku. Nečudo, že je dnes akoby pozabudnutý v tieni iných Mayallových diel. Neprávom!

Medzi desiatimi skladbami nájdete niekoľko menej opočúvaných bluesových štandardov, svižnú bluesovku The Last Time od Jimmyho Rogersa, harmonikovo hravú Cold Blooded Mama od Blind Boy Fullera, klavírny tradicionál The Dirty Dozens a pomalé blues Tears Came Rollin’ Down od Waltera Davisa. Jediná autorská skladba, ktorá nie je od Mayalla, je posadená pecka Life In The Jungle. Napísal ju Walter Trout a vzal si ju so sebou do svojho Bandu, pričom po nej pomenoval svoj debutový album z roka 1989.

Vo vlastných skladbách sa Mayall nebráni vychádzať z koreňov (hneď úvodná skladba Chicago Line pripomenie korene rytmizácie á la Bo Diddley) a zároveň hrať natoľko rozpoznateľne, že hneď počuť, že je to on. Podmanivá balada Dream About The Blues nemá chybu, zaujímavé sú Careyho vzdušné klávesy, pri ktorých mám pocit, akoby sa mi prihovárala nejaká kozmická bytosť. A tie gitarové perzeidy rozsvecujúce temnú bluesovú oblohu, to sa musí počuť! Podobne funguje aj Gimme One More Day, za najlepšiu ťažkotonážnu vec však považujem One Life To Live. Kebyže mám niekomu vysvetliť, čo si má predstaviť pod pojmom blues rock, pokojne by som mu túto parádu pustil. Nespomenul som ešte Mayallovu veselú polohu vtelenú do Fascinatin’ Lover. Kebyže mám určiť, ktorá je typická Mayallova skladateľská črta, práve táto svieža a odľahčená bluesovka by ju vystihovala na sto percent.

Chicago Line je vynikajúci album nadčasovej bluesovej muziky a fakt, že Mayall dokázal ukočírovať dvoch gitarových sólistov v prospech celku, je obdivuhodný.

» ostatní recenze alba Mayall, John - Chicago Line
» popis a diskografie skupiny Mayall, John