Coryell, Larry / Larry Coryell & The Eleventh House – Improvisations - Best Of The Vanguard Years (1999)

Z jazzových virtuóznych gitaristov ma najviac oslovuje Larry Coryell. V roku 1999 vyšla zaujímavá výberovka Larry Coryell  & The Eleventh House – Improvisations – Best Of The Vanguard Years, o ktorej si teraz čosi povieme.

Hrať v kapele je čosi, čo sa ťažko opisuje, ten pocit, že v súznení, resp. v zdravej konfrontácii, čosi spoločne vytvárate, prežívate, vnímate, je jedným z najdôležitejších spoločenských prejavov, aké som kedy mal možnosť vyskúšať. Improvizácia prenáša na jednotlivých hráčov príležitosť stvoriť čosi netušené, neplánované, čosi, čo sa raz možno zapíše do sŕdc poslucháčov. Najďalej v tomto zašli jazzoví hudobníci, ktorí sa tomuto spôsobu muzikantského grupáku venujú natoľko intenzívne, že sa počet ich nahrávok a koncertov smelo vyrovná záplave hoaxov na sociálnych sieťach.

Aj Larry Coryell má na konte tonu nahrávok s prakticky každým jazzuchtivým hudobníkom, ktorý od polovice 20. storočia čosi znamená. Často ide o borcov, ktorých meno rezonuje v povedomí fanúšikov i kritikov v rovine absolútna. Táto dvojdisková kompilácia núka okrem hlavného protagonistu rovno dvadsaťpäť hudobníkov, ktorých mená stačí napísať a sotva sa nájde niekto, kto by ich nepoznal: John McLaughlin, Miroslav Vitous, Chris Brubeck, Mike Mandel, Chick Corea, Randy Brecker, Steve Marcus, Alphonse Mouzon, Billy Cobham, Bernad Purdie, Alvin Jones a mnohí ďalší. S tým súvisí aj slabina výberovky. Coryell toho nahral skrátka priveľa, nie je šanca pokryť ani len zlomok. A tak sa táto kompilácia sústredí na niektoré albumy z obdobia 1969-1979. Všetky vyšli na značke Vanguard.

Dvadsaťšesť skladieb zachytáva majstrovskú hru v živelnej fusion muzike z ôsmich sóloviek a z dvoch albumov kapely The Eleventh House.

Sedem skladieb z albumu Lady Coryell si cením najviac. Na CD vyšiel v praveku tohto média a nepatrí k tým, ktoré by sa dočkali opakovaného vydania. A tak na trhu chýba už vyše tridsať rokov. Je z roka 1969, kedy rodilo sa fusion a Coryell veru vedel, ako prísť s originálnymi postupmi. Skladba Lady Coryell je úžasnou ukážkou melodickej invencie v rámci jazzových úklonov. Larryho v tomto období nazývali aj pokračovateľom Hendrixa, čo mi príde prehnané, ale pokiaľ ide o to, že v jeho hudbe nachádzate špinavú drsnosť, nie veľmi typickú pre jazzových puristov, tak to sedí, však si vypočujte skladbu Stiff Neck a najmä Cleo’s Mood. Najviac to však počuť v bluesovej skladbe Elementary Solo #5 z albumu Coryell (tiež je z roka 1969) a v koncertnej verzii kompozície Entardecendo En Soudade z albumu At The Village Gate (1971). Vôbec, v tvrdých polohách exceluje, The Jam With Albert (album Coryell) ma úplne odrovnáva, to je nárez! Keby sa Larry nesústredil na jazz, ale na rock, myslím, že by ho dnes rockeri vynášali do nebies. Platí však aj to, že Larry sa dokázal sebavedomo pohybovať aj na nežnej strane spektra, smoothjazzová inštrumentálka Rue Gregoire Du Tour z albumu Return (1979) je toho dôkazom. Ako všetci fusion hráči, ani on neopomenul funky (The Eleventh House), to jeho mi však znie presvedčivo. Veď taká skladba Yin by mohla stelesňovať rázny vojenský zákrok voči darebáckemu inváznemu štátu, ktorý sa snaží napadnúť Európu.

Rýchlosť a technika sú základnými črtami Larryho hry, spolu s tou spomínanou dravou neposlušnosťou, ktorá ho vyčleňuje zo zástupu jeho najväčších konkurentov typu Holdsworth, McLaughlin, Di Meola a pod. To, aký je technik, počuť na úžasnom sólovom vstupe z koncertu v Montreux – Improvisation On Villa-Lobos (Prelude No. 4 in e minor). Viem si ho predstaviť v rámci pamätnej piatkovej noci v San Franciscu s De Luciom, McLaughlinom a Di Meolom... Alebo jazzová smršť Rene's Theme z albumu Spaces (1970), to je tiež krásna ukážka toho, že aj rýchla hra môže byť citlivá a krásna. Mimochodom, práve skladba Spaces (Infinite) patrí k najatmosférickejším kompozíciám 20. storočia. Vyrovná sa jej hádam iba temná záležitosť Scotland Part 1 z albumu Offering (1971), ktorú považujem za najlepšiu skladbu, akú som od Coryella kedy počul.

Kto má rád nevšednú hudbu z jazzových brehov, toho Larry Coryell nemôže sklamať. Diskografiu Larryho Coryella mám na zozname už nejaký čas, v našich obchodoch sa nevyskytuje skoro vôbec, a tak mám pred sebou ešte dlhú zberateľskú cestu. Výberovka Improvisations – Best Of The Vanguard Years mi ju pomáha preklenúť viac ako dostatočne. Je vynikajúca! A hudba? Tá je brutálna, bez chybičky. U mňa si zaslúži absolutórium. A u vás?

» ostatní recenze alba Coryell, Larry - Larry Coryell & The Eleventh House – Improvisations - Best Of The Vanguard Years
» popis a diskografie skupiny Coryell, Larry