Gong / Camembert Electrique (1971)

Z nástenného kalendára vykúkal október 1971, keď Daevid Allen so svojou kapelou Gong vypustil do sveta album Camembert Electrique.

Moja cesta ku Gongu trvala dekády. V 90. rokoch som po prvom kontakte najprv odbočil, potom som dlho pokukoval jeho smerom, zvažoval kúpu výberovky (ale vždy sa mi tam páčila tak polovica vecí, nuž som to nikdy nezrealizoval), bavilo ma DVD s nejakým novým koncertom, na ktorom som mal pocit, že počúvam ironickú muziku á la Zappa, napokon ma zlákali jazzrockové tranzitné albumy You a Shamal. Odtiaľ už bola naša púť pomerne jasná, postupne som si do zbierky zaradil niektoré z prvých albumov a aj Moerlenovu inkarnáciu na Gazeuse. A ešte som s touto zaujímavou, i keď nie úplne súzniacou, kapelou neskončil!

Keď vydavateľstvo Charly Acquisitions v roku 2023 vydalo reedíciu albumu Camembert Electrique, neváhal som a album si kúpil.

Na ranom Gongu ma baví, ako sa kapela nezdráhala to až hardrockovo rozbaliť. Práve ostrá rocková nádielka You Can't Kill Me mi kdesi na internete pred časom udrela do uší a nakázala mi si tento album zadovážiť. Iste, je to zároveň psychedelický mišmaš, nálady kolíšu od neurotických po cynické, „zappovsky“ absurdný humor počuť aj v miestach, kde sa nespieva, ale to je takpovediac rutina. Očakávať od avantgardnej hudby čosi iné by bolo... neprezieravé. A preto si nevzrušene žívam chrámovú trojskladbu I've Bin Stone Before : Mister Long Shanks : O Mother, s pokojným výrazom vstrebávam snivú I Am Your Fantasy, stoicky znášam psychedelickú etúdu hladného batoľaťa Dynamite : I Am Your Animal... Z vokálneho prejavu človek cíti, že sa skupina dobre baví. Celkovo mám pocit, že som sa ocitol na hostine škriatkov v dajakej rozprávkovej krajine. A rozhodne to nie sú skromné vegánske náhrady chutí. Obžerstvo sa vyzulo zo skupiny smrteľných hriechov a stalo sa fundamentálnym predpokladom pre hedonistické chúťky.

Napriek tomu nechýba ani temnota, Fohat Digs Holes In Space evokuje vesmírny horor, Tried So Hard zasa uspávanku pri eutanázii. No a záverečný záznam zo zemetrasenia s devastačnými účinkami Tropical Fish : Selene mi pripomína ten moment, keď sa človek triumfálne naučí počítať do tisíc a potom na neho vyrukujú so zlomkami, sínusmi, integrálmi...

Ozaj, pôvodne sa každá strana platne začínala a končila krátkym zvukovým chaosom. Na CD sa preto v strede stretnú dve takéto koláže (Wet Cheese Delirium a Squeezing Sponges Over Policemen’s Heads). Niekedy rozmýšľam, či by im pauza venovaná otočeniu platne nepomohla.

Rocková avantgarda to u mňa nemá ľahké, kakofonická póza pre snobov vo mne nevyvoláva pocit, že som horibilný menšinový poslucháč „lepšej“ muziky. Ale Allenovi, respektíve Gongu, to verím. Ba čo viac, aj sa mi táto hra s rozprávkovým nonsensom v psychedelickom labyrinte páči!

» ostatní recenze alba Gong - Camembert Electrique
» popis a diskografie skupiny Gong