Nugent, Ted / Double Live Gonzo! (Live) (1978)

Búrlivák Ted Nugent sa koncom 70. rokov dostal na vrchol svojej hudobnej kariéry, aj ako muzikant a skladateľ dosiahol svoje maximum, nuž ma neprekvapuje, že kým sa vydal z kopca, vydal koncertný dvojalbum.

Double Live Gonzo! (1978) je kompilátom vystúpení z rokov 1976 a 1977. V playliste sa nachádzali skladby z éry The Amboy Dukes (Baby, Please Don’t Go), z obdobia Ted Nugent & Amboy Dukes (Great White Buffalo, Hibernation), skladby Gonzo a Yank Me Crank Me dovtedy na albumoch nezazneli, no a inak hral predovšetkým skladby z debutovej sólovky (Just What The Doctor Ordered, Stormtroopin’, Stranglehold, Motor City Madhouse) a z albumu Cat Scratch Fever (Wang Dang Sweet Poontang, Cat Scratch Fever). Zostavu tvorili osvedčení hráči ako Rob Grange (basa), Cliff Davies (bicie) a skvelý spevák Derek St. Holmes (gitara, spev), bola to ich rozlúčka, keďže až na Daviesa už na ďalšom albume nehrali.

Hudba je to skvelá. Ostrý gitarový hard rock s rozpoznateľným Nugentovým rukopisom, nikto nikdy nehral ako on a asi už ani nebude. Osobne ma napĺňa, hoci s Tedom sa ľudsky rozchádzame viac ako ruský mier s realitou. Osobne ma teší, že sa Ted neštítil ani sedemnásťminútovej predvádzačky Hibernation, Kedysi mu to na koncertoch zastúpila skldba Prodigal Song, neskôr už takýto typ „džemovania“ zo svojich šou vypustil úplne. Na druhom disku sa počet nekonečných gitarových sól stupňuje s vervou nadržaného králika, slabšie povahy by to mohlo aj odradiť, ja som však na nejaké to gitarové preludovanie zvyknutý, ba ho od rockovej muziky priam vyžadujem, a tak som spokojný.

Čo dodať? Koncertná atmosféra tohto albumu mi vyhovuje, Nugent sa síce nekrotil ani v štúdiu, ale na pódiu bol živel, ktorého podstatu najlepšie vystihuje prídavné meno „nekompromisný“. A to je v rockovej hudbe pre mňa najvyššia méta.

» ostatní recenze alba Nugent, Ted - Double Live Gonzo! (Live)
» popis a diskografie skupiny Nugent, Ted