Trower, Robin / The Playful Heart (2010)

Robin Trower predstavuje stálicu na (blues)rockovej scéne. Až na obdobie v 80. rokoch, kedy koketoval s komerciou, si išiel stále to svoje. A to znamenalo klasické nástrojové trio gitara-basa-bicie. Ani na albume The Playful Heart z roka 2010 tomu nie je inak.

Ako som Trowera zamladi veľmi nemusel, tak ma v strednom veku baví čoraz viac. A to až tak, že som si zbierku doplnil o niekoľko albumov z posledných dvadsiatich rokov. Jednoduchá (ale nie nudná) schéma gitarovej muziky vychádzajúcej z blues a neodchádzajúcej z rocku môže znieť zdanlivo ľahko, ale verte mi, hrať jednoduchú hudbu tak, aby znela nadpozemsky, to si vyžaduje viac ako len tréning a sebavedomie. Chce to dušu, srdce, niečo, čo sa nedá nabifľovať a čo v apatieke nekúpite. A Robin Trower toto všetko má!

Od hudby požadujem nekompromisnosť, uveriteľnosť, nasadenie a vrúcnosť. Nejde ani tak o to, aby hučala a súperila v tvrdosti s diamantom, ale aby znela „správne“. Pre mňa. Inak, Trower nie je ktovieaký spevák, a tak na albume nešetril na prostriedkoch a využil služby Daveyho Pattisona. Pravda, prenechal mu len päticu skladieb vrátane titulnej. Hudba je to klasicky zadumaná „trowerovská“ a priam kryštálovo čistá. Rytmika s nepredvádza, spev neruší a gitara? Tie sóla majú všetko to, čo od takejto muziky očakávam. Miestami mám pocit, že rozpráva príbeh. Nerozumiem slovám, ale vnímam dej, cítim, že každý tón má svoje miesto a nie preto, lebo ho tam niekto s týmto úmyslom vložil. Skrátka tam patrí a inak to zahrať nešlo.

Album je meditatívny, tempá skôr pomalé. Tých jedenásť skladieb napriek tomu utečie rýchlejšie ako rozum pred Qeer for Palestina. Mohol by som menovať za priehrštie skladieb, ktoré obstoja samé osebe, avšak nežiada sa mi. Iste, Trower je Hendrixovec, a tak neprekvapuje, že napr. Dressed In Gold je vlastne All Along The Watchtower, beriem to ako neodškriepiteľný fakt, umelec má v sebe vždy čosi zo svojich idolov. Dôležité je, ako s tým naloží. V prípade Trowera ide o vydarené rozvíjanie odkazu. A prekvapivo konzumovateľný je aj v momentoch, keď sa rozhodne zanôtiť chytľavý refrén á la Prince Of Shattered Dreams.

Ak by som predsa len mal vybrať jednu skladbu z albumu, volil by som buď fajnovú Don’t Look Back alebo krehkú baladu Maybe I Can Be A Friend. Napokon, stačí málo okorenené plochami prázdna a všetky bôle si poslucháč doplní sám. V tom bol Trower vždy silný.

Nájdu sa tu, samozrejme, aj nedostatky. Ku koncu sa album stíši azda až moc, takže sa čudujem, že hudobníci v štúdiu nezaspali. A poslucháči veru tiež! Malátnosť stelesňuje skladba Camille, tú by som v podstate oželel.

Celkovo ide o jeden z tých lepších novodobých albumov Robina Trowera, zaokrúhlim mu polhviezdu nahor.

» ostatní recenze alba Trower, Robin - The Playful Heart
» popis a diskografie skupiny Trower, Robin